8. n-tice (tuple)

Aké typy premenných už poznáme:

  • jednoduché typy:
    • int - celé čísla
    • float - desatinné čísla
    • bool - logické hodnoty
  • postupnosti:
    • str - znakové reťazce sú postupnosti znakov
    • pomocou open() - textové súbory sú postupnosti riadkov
    • pomocou range() - vytvorí postupnosť celých čísel
  • okrem toho sme sa stretli s typmi ako funkcia a modul, ale to teraz neriešime

Naučíme sa pracovať s novým typom, tzv. n-tice (v Pythone tuple), ktorý je tiež postupnosťou a je veľmi podobný znakovým reťazcom. Na rozdiel od reťazcov, sú to postupnosti hodnôt ľubovoľných typov. Uvidíme, že sa s nimi pracuje veľmi podobne ako so znakovými reťazcami, a preto si najprv pripomeňme, čo vieme o znakových reťazcoch:

  • postupnosť znakov
  • vieme zistiť dĺžku: funkcia len()
  • operácia + vytvorí sa nový reťazec, ktorý na začiatku obsahuje kópiu prvého reťazca, a za tým nasleduje kópia druhého
  • operácia * n-krát zreťazí 1 reťazec - výsledný reťazec obsahuje n-krát zreťazenú kópiu pôvodného reťazca
  • prvky postupnosti môžeme indexovať pomocou [] (od 0 až po počet prvkov-1) - výsledkom je jednoznakový reťazec
  • vieme indexovať časť reťazca (vytvoriť podreťazec) [:] - tzv. rez (slice)
  • operácia in vie zistiť, či sa nejaký podreťazec nachádza v inom reťazci
  • funkcia str() z iného typu (napr. int, float, ...) vytvorí reťazec
  • for-cyklom vieme postupne prechádzať všetky znaky reťazca - hovoríme, že reťazce sú iterovateľné (iterable)
  • reťazce môžeme porovnávať na rovnosť ==, != aj usporiadanie <, <=, >, >=
    • lexikografické usporiadanie
    • postupne porovnáva znaky oboch reťazcov a keď nájdeme prvý rôzny znak, tak výsledok porovnania týchto dvoch znakov (porovnajú sa ich unicode) je výsledkom celkového porovnania

S reťazcami fungujú aj nejaké metódy

Metódy sú špeciálne funkcie, ktoré sú definované len pre konkrétny typ, v našom prípade pre reťazce. Zapisujeme ich ako reťazec.metóda(parametre). Existuje ich dosť veľa a my sme sa zoznámili len s niekoľkými:

  • reťazec.find(podreťazec) - vráti index prvého výskytu podreťazca
  • reťazec.count(podreťazec) - vráti počet výskytov podreťazca
  • reťazec.lower() - vráti kópiu malými písmenami
  • reťazec.upper() - vráti kópiu veľkými písmenami
  • reťazec.replace(dva podreťazce) - vráti kópiu s nahradenými všetkými výskytmi prvého podreťazca druhým
  • reťazec.strip() - vráti kópiu bez medzier na začiatku a na konci
  • reťazec.format(hodnoty) - vráti kópiu, v ktorej nahradí {} nejakými hodnotami

Uvidíme, že pre n-tice sú definované len dve metódy.

8.1. n-tice

Podobne ako reťazce je to štruktúrovaný typ, t.j. je to typ, ktorý obsahuje hodnoty nejakých (možno iných) typov:

  • postupnosť ľubovoľných hodnôt (nielen znakov ako pri reťazcoch)
  • konštanty n-tíc uzatvárame do okrúhlych zátvoriek a oddeľujeme čiarkami
  • funkcia len() vráti počet prvkov n-tice, napr.
>>> stred = (150, 100)
>>> zviera = ('slon', 2013, 'gray')
>>> print(stred)
(150, 100)
>>> print(zviera)
('slon', 2013, 'gray')
>>> nic = ()
>>> print(nic)
()
>>> len(stred)
2
>>> len(zviera)
3
>>> len(nic)
0
>>> type(stred)
<class 'tuple'>

Vidíme, že n-tica môže byť aj prázdna, označujeme ju () a vtedy má počet prvkov 0 (teda len(()) je 0). Ak n-tica nie je prázdna, hodnoty sú oddelené čiarkami.

8.1.1. n-tica s jednou hodnotou

n-ticu s jednou hodnotou nemôžeme zapísať takto:

>>> p = (12)
>>> print(p)
12
>>> type(p)
<class 'int'>
>>>

Ak zapíšeme ľubovoľnú hodnotu do zátvoriek, nie je to n-tica (v našom prípade je to len jedno celé číslo). Pre jednoprvkovú n-ticu musíme do zátvoriek zapísať aj čiarku:

>>> p = (12,)
>>> print(p)
(12,)
>>> len(p)
1
>>> type(p)
<class 'tuple'>
>>>

Pre Python sú dôležitejšie čiarky ako zátvorky. V mnohých prípadoch si Python zátvorky domyslí:

>>> stred = 150, 100
>>> zviera = 'slon', 2013, 'gray'
>>> p = 12,
>>> print(stred)
(150, 100)
>>> print(zviera)
('slon', 2013, 'gray')
>>> print(p)
(12,)

Uvedomte si rozdiel medzi týmito dvoma priradeniami:

>>> a = 3.14
>>> b = 3,14
>>> print(a, type(a))
3.14 <class 'float'>
>>> print(b, type(b))
(3, 14) <class 'tuple'>

8.1.2. Operácie s n-ticami

Operácie fungujú presne rovnako ako fungovali s reťazcami:

  • operácia + zreťazí 2 n-tice, to znamená, že výrobí novú n-ticu, ktorá obsahuje najprv všetky prvky prvej n-tice a za tým všetky prvky druhej n-tice; zrejme oba operandy musia byť n-tice: nemôžeme zreťazovať n-ticu s hodnotou iného typu
  • operácia * zadané číslo-krát zreťazí 1 n-ticu, to znamená, že výrobí novú n-ticu, ktorá požadovaný-krát obsahuje všetky prvky zadanej n-tice; operácia viacnásobného zreťazovania má jeden operand typu n-tica a druhý musí byť celé číslo
  • operácia in vie zistiť, či sa nejaký prvok nachádza v n-tici

Napríklad:

>>> stred = (150, 100)
>>> zviera = ('slon', 2013, 'gray')
>>> stred + zviera
(150, 100, 'slon', 2013, 'gray')
>>> zviera + stred
('slon', 2013, 'gray', 150, 100)
>>> stred * 5
(150, 100, 150, 100, 150, 100, 150, 100, 150, 100)
>>> 50 * (1)
50
>>> 50 * (1,)
(1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1,
1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1)
>>> 50 * (1, 2)
(1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1,
2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2,
1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1,
2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2, 1, 2)

n-tica môže obsahovať ako svoje prvky aj iné n-tice:

>>> stred = (150, 100)
>>> p = ('stred', stred)
>>> p
('stred', (150, 100))
>>> len(p)
2
>>> p = (stred, stred, stred, stred)
>>> p
((150, 100), (150, 100), (150, 100), (150, 100))
>>> (stred,) * 4
((150, 100), (150, 100), (150, 100), (150, 100))
>>> (stred) * 4                                     # čo je to isté ako stred*4
(150, 100, 150, 100, 150, 100, 150, 100)

Operátorom in vieme zistiť, či sa nejaká hodnota nachádza v n-tici ako jeden jeho prvok. Takže

>>> p = (stred, stred, stred, stred)
>>> p
((150, 100), (150, 100), (150, 100), (150, 100))
>>> stred in p
True
>>> 150 in p
False
>>> 150 in stred
True
>>> zviera = ('slon', 2013, 'gray')
>>> 2013 in zviera
True
>>> (2013, 'gray') in zviera
False

8.1.3. Funkcia tuple()

Vyrobí n-ticu z ľubovoľnej postupnosti (iterovateľného objektu, t.j. taký objekt, ktorý sa dá prechádzať for-cyklom), napr. zo znakového reťazca, vygenerovanej postupnosti celých čísel pomocou range(), ale iterovateľný je aj otvorený textový súbor. Znakový reťazec funkcia tuple() rozoberie na znaky:

>>> tuple('Python')
('P', 'y', 't', 'h', 'o', 'n')

Vytvorenie n-tice pomocou range():

>>> tuple(range(1, 16))
(1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15)
>>> a = tuple(range(1000000))
>>> len(a)
1000000

Podobne môžeme skonštruovať n-ticu z textového súboru. Predpokladajme, že súbor obsahuje tieto 4 riadky:

prvy
druhy
treti
stvrty

potom

>>> with open('abc.txt') as t:
        obsah = tuple(t)

>>> obsah
('prvy\n', 'druhy\n', 'treti\n', 'stvrty\n')

Postupne sa riadky súboru stanú prvkami n-tice.

8.1.4. for-cyklus s n-ticami

for-cyklus je programová konštrukcia, ktorá postupne prechádza všetky prvky nejakého “iterovateľného” objektu. Doteraz sme sa stretli s iterovaním pomocou funkcie range(), prechádzaním prvkov reťazca str, aj celých riadkov textového súboru. Už od 2. prednášky sme používali aj takýto zápis:

for i in 2, 3, 5, 7, 11, 13:
    print('prvocislo', i)

V tomto zápise vidíme n-ticu (tuple) 2, 3, 5, 7, 11, 13. Len sme tomu nemuseli dávať zátvorky. Keďže aj n-tica je iterovateľný objekt, Môžeme ju používať vo for-cykle rovnako ako iné iterovateľné typy. To isté, ako predchádzajúci príklad, by sme zapísali napr. aj takto:

cisla = (2, 3, 5, 7, 11, 13)
for i in cisla:
    print('prvocislo', i)

Keďže teraz už vieme manipulovať s n-ticami, môžeme zapísať napr.

>>> rozne = ('retazec', (100, 200), 3.14, len)
>>> for prvok in rozne:
        print(prvok, type(prvok))

retazec <class 'str'>
(100, 200) <class 'tuple'>
3.14 <class 'float'>
<built-in function len> <class 'builtin_function_or_method'>

Tu vidíme, že prvkami n-tice môžu byť najrôznejšie objekty, hoci aj funkcie (tu je to štandardná funkcia len).

Pomocou operácií s n-ticami vieme zapísať aj zaujímavejšie postupnosti čísel, napr.

>>> for i in 10 * (1,):
        print(i, end=' ')

1 1 1 1 1 1 1 1 1 1
>>> for i in 10 * (1, 2):
         print(i, end=' ')

1 2 1 2 1 2 1 2 1 2 1 2 1 2 1 2 1 2 1 2
>>> for i in 10 * tuple(range(10)):
         print(i, end=' ')

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0
1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1
2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 0 1 2
3 4 5 6 7 8 9

Pomocou for-cyklu vieme n-tice skladať podobne, ako sme to robili so znakovými reťazcami. V nasledovnom príklade vytvoríme n-ticu zo všetkých deliteľov nejakého čísla:

cislo = int(input('zadaj cislo: '))
delitele = ()
for i in range(1, cislo+1):
    if cislo % i == 0:
        delitele = delitele + (i,)
print('delitele', cislo, 'su', delitele)

po spustení:

zadaj cislo: 124
delitele 124 su (1, 2, 4, 31, 62, 124)

Všimnite si, ako sme pridali jeden prvok na koniec n-tice: delitele = delitele + (i,). Museli, sme vytvoriť jednoprvkovú n-ticu (i,) a tú sme zreťazili s pôvodnou n-ticou delitele. Mohli sme to zapísať aj takto: delitele += (i,).

8.1.5. Indexovanie

n-tice indexujeme rovnako ako sme indexovali reťazce:

  • prvky postupnosti môžeme indexovať v [] zátvorkách, pričom index musí byť od 0 až po počet prvkov-1
  • pomocou rezu (slice) vieme indexovať časť n-tice (niečo ako podreťazec) tak, že [] zátvoriek zapíšeme aj dvojbodku:
    • ntica[od:do] n-tica z prvkov s indexmi od až po do-1
    • ntica[:do] n-tica z prvkov od začiatku až po prvok s indexom do-1
    • ntica[od:] n-tica z prvkov s indexmi od až po koniec n-tice
    • ntica[od:do:krok] n-tica z prvkov s indexmi od až po do-1, pričom berieme každý krok prvok

Niekoľko príkladov

>>> prvo = (2, 3, 5, 7, 11, 13, 17, 19, 23, 29)
>>> prvo[2]
5
>>> prvo[2:5]
(5, 7, 11)
>>> prvo[4:5]
(11,)
>>> prvo[:5]
(2, 3, 5, 7, 11)
>>> prvo[5:]
(13, 17, 19, 23, 29)
>>> prvo[::2]
(2, 5, 11, 17, 23)
>>> prvo[::-1]
(29, 23, 19, 17, 13, 11, 7, 5, 3, 2)

Vidíme, že s n-ticami pracujeme veľmi podobne ako sme pracovali so znakovými reťazcami. Keď sme do znakového reťazca chceli pridať jeden znak (alebo aj viac), museli sme to robiť rozoberaním a potom skladaním:

>>> retazec = 'Pyton'
>>> retazec = retazec[:3] + 'h' + retazec[3:]
>>> retazec
'Python'

Úplne rovnako to spravíme aj s n-ticami:

>>> prvo = (2, 3, 5, 7, 11, 13, 17, 19, 23, 29)
>>> prvo = prvo[:5] + ('fuj',) + prvo[5:]
>>> prvo
(2, 3, 5, 7, 11, 'fuj', 13, 17, 19, 23, 29)

Pred 5-ty prvok vloží nejaký znakový reťazec.

Rovnako ako nemôžeme zmeniť hodnotu nejakého znaku reťazca obyčajným priradením:

>>> ret = 'Python'
>>> ret[2] = 'X'
...
TypeError: 'str' object does not support item assignment
>>> ret = ret[:2] + 'X' + ret[3:]
>>> ret
'PyXhon'
>>> ntica = (2, 3, 5, 7, 11, 13)
>>> ntica[2] = 'haha'
...
TypeError: 'tuple' object does not support item assignment
>>> ntica = ntica[:2] + ('haha',) + ntica[3:]
>>> ntica
(2, 3, 'haha', 7, 11, 13)

Všimnite si, že Python vyhlásil rovnakú chybu pre tuple ako pre str. Hovoríme, že ani reťazce ani n-tice nie sú meniteľné (teda sú immutable).

8.1.6. Porovnávanie n-tíc

Porovnávanie n-tíc je veľmi podobné ako porovnávanie reťazcov. Pripomeňme si, ako je to pri reťazcoch:

  • postupne porovnáva i-te prvky oboch reťazcov, kým sú rovnaké; pri prvej nerovnosti je výsledkom porovnanie týchto dvoch hodnôt
  • ak je pri prvej nezhode v prvom reťazci menšia hodnota ako v druhom (porovnávajú sa ich unicode), tak prvý reťazec je menší ako druhý (napr. v reťazcoch 'abcde' a 'abced' je prvá nezhoda na prvku s indexom 3 a keďže ord('d')<ord('e'), platí 'abcde'<'abced')
  • ak je prvý reťazec kratší ako druhý a zodpovedajúce prvky sa zhodujú, tak prvý reťazec je menší ako druhý (napr. 'abc'<'abcd')

Hovoríme tomu lexikografické porovnávanie.

Teda aj pri porovnávaní n-tíc sa budú postupne porovnávať zodpovedajúce si prvky a pri prvej nerovnosti sa skontroluje, ktorý z týchto prvkov je menší. Treba tu ale dodržiavať jedno veľmi dôležité pravidlo: porovnávať hodnoty napr. na menší môžeme len keď sú zhodného typu:

>>> 5 < 'a'
...
TypeError: unorderable types: int() < str()
>>> (1, 5, 10) < (1, 'a', 10)
...
TypeError: unorderable types: int() < str()
>>> (1, 5, 10) != (1, 'a', 10)
True

Najlepšie je porovnávať také n-tice, ktoré majú prvky rovnakého typu. Pri n-ticiach, ktoré majú zmiešané typy si musíme dávať väčší pozor

>>> ('Janko', 'Hrasko', 'Zilina') < ('Janko', 'Jesensky', 'Martin')
True
>>> (1, 2, 3, 4, 5, 5, 6, 7, 8) < tuple(range(1, 9))
True
>>> ('Janko', 'Hrasko', 2008) < ('Janko', 'Hrasko', 2007)
False

8.1.7. Viacnásobné priradenie

Tu len pripomenieme, ako funguje viacnásobné priradenie: ak je pred znakom priradenia = viac premenných, ktoré sú oddelené čiarkami, tak za znakom priradenia musí byť iterovateľný objekt, ktorý má presne toľko hodnôt, ako počet premenných. Iterovateľným objektom môže byť n-tica (tuple), znakový reťazec (str), generovaná postupnosť čísel (range) ale aj otvorený textový súbor (open), ktorý má presne toľko riadkov, koľko je premenných v priradení.

  • ak do premennej priraďujeme viac hodnôt oddelených čiarkou, Python to chápe ako priradenie n-tice, nasledovné priradenia sú rovnaké

Priradíme n-ticu:

>>> a1, a2, a3, a4 = 3.14, 'joj', len, (1, 3, 5)
>>> print(a1, a2, a3, a4)
3.14 joj <built-in function len> (1, 3, 5)

Priradíme vygenerovanú postupnosť 4 čísel:

>>> a, b, c, d = range(2, 6)
>>> print(a, b, c, d)
2 3 4 5

Priradíme znakový reťazec:

>>> d, e, f, g, h, i = 'Python'
>>> print(d, e, f, g, h, i)
P y t h o n

Priradíme riadky textového súboru:

>>> with open('dva.txt', 'w') as f:
        f.write('first\nsecond\n')

>>> with open('dva.txt') as subor:
        prvy, druhy = subor

>>> prvy
'first\n'
>>> druhy
'second\n'

Tento posledný príklad je veľmi umelý a v praxi sa asi priamo do premenných takto čítať nebude.

Viacnásobné priradenie používame napr. aj na výmenu obsahu dvoch (aj viac) premenných:

>>> x, y = y, x

Aj v tomto príklade je na pravej strane priradenia (za =) n-tica: (y, x).

8.1.8. n-tica ako návratová hodnota funkcie

V Pythone sa dosť využíva to, že návratovou hodnotou funkcie môže byť n-tica, t.j. výsledkom funkcie je naraz niekoľko návratových hodnôt. Napr. nasledovný príklad počíta celočíselné delenie a súčasne zvyšok po delení:

def zisti(a, b):
    return a // b, a % b

a použiť ju môžeme napr. takto:

>>> podiel, zvysok = zisti(153, 33)
>>> print('podiel =', podiel, 'zvysok =', zvysok)
podiel = 4 zvysok = 21

Ďalšia funkcia vráti postupnosť všetkých deliteľov nejakého čísla:

def delitele(cislo):
    vysl = ()
    for i in range(1, cislo+1):
        if cislo % i == 0:
            vysl = vysl + (i,)
    return vysl

Otestujeme:

>>> deli = delitele(24)
>>> print(deli)
(1, 2, 3, 4, 6, 8, 12, 24)
>>> if 2 in deli:
        print('parne')

parne
>>> sucet = 0
>>> for i in deli:
        sucet += i

>>> print(sucet)
60

Príklad ukazuje, že keď je výsledkom n-tica, môžeme ju ďalej spracovať napr. for-cyklom, resp. ďalej testovať.

8.1.9. Ďalšie funkcie a metódy

S n-ticami vedia pracovať nasledovné štandardné funkcie:

  • len(ntica) - vráti počet prvkov n-tice
  • sum(ntica) - vypočíta súčet prvkov n-tice (všetky musia byť čísla)
  • min(ntica) - zistí najmenší prvok n-tice (prvky sa musia dať navzájom porovnať, nemôžeme tu miešať rôzne typy)
  • max(ntica) - zistí najväčší prvok n-tice (ako pri min() ani tu sa nemôžu typy prvkov miešať)

Na rozdiel od znakových reťazcov, ktoré majú veľké množstvo metód, n-tice majú len dve:

  • ntica.count(hodnota) - zistí počet výskytov nejakej hodnoty v n-tici
  • ntica.index(hodnota) - vráti index (poradie) v n-tici prvého (najľavejšieho) výskytu danej hodnoty, ak sa hodnota v n-tici nenachádza, metóda spôsobí spadnutie na chybe (ValueError: tuple.index(x): x not in tuple)

Ukážme tieto funkcie na malom príklade. V n-tici uložíme niekoľko nameraných teplôt a potom vypíšeme priemernú, minimálnu aj maximálnu teplotu:

>>> teploty = (14, 22, 19.5, 17.1, 20, 20.4, 18)
>>> print('počet nameraných teplôt: ', len(teploty))
počet nameraných teplôt:  7
>>> print('minimálna teplota: ', min(teploty))
minimálna teplota:  14
>>> print('maximálna teplota: ', max(teploty))
maximálna teplota:  22
>>> print('priemerná teplota: ', round(sum(teploty) / len(teploty), 2))
priemerná teplota:  18.71

Ďalej môžeme zistiť, kedy bola nameraná konkrétna hodnota:

>>> teploty.index(20)
4
>>> teploty.index(20.1)
...
ValueError: tuple.index(x): x not in tuple

Môžeme zistiť, koľko-krát sa nejaká konkrétna teplota vyskytla v našich meraniach:

>>> teploty.count(20)
1
>>> teploty.count(20.1)
0

8.1.10. n-tice a grafika

Nasledovný príklad predvedie použitie n-tíc v grafickom režime. Zadefinujeme niekoľko bodov v rovine a potom pomocou nich kreslíme nejaké farebné polygóny. Začnime takto:

a = (70, 150)
b = (200, 200)
c = (150, 250)
d = (120, 70)
e = (50, 220)

canvas = tkinter.Canvas()
canvas.pack()
canvas.create_polygon(a, b, c, d, fill='red')

Ak by sme chceli jedným priradením priradiť dva body do premenných a aj b, zapíšeme:

a, b = (100, 150), (180, 200)

čo je vlastne:

a, b = ((100, 150), (180, 200))

Polygónov môžeme nakresliť aj viac (zrejme väčšinou záleží na poradí ich kreslenia):

canvas.create_polygon(e, a, c, fill='green')
canvas.create_polygon(e, d, b, fill='yellow')
canvas.create_polygon(a, b, c, d, fill='red')
canvas.create_polygon(a, c, d, b, fill='blue')

Vidíme, že niektoré postupnosti bodov tvoria jednotlivé útvary, preto zapíšme:

utvar1 = e, a, c
utvar2 = e, d, b
utvar3 = a, b, c, d
utvar4 = a, c, d, b

canvas.create_polygon(utvar1, fill='green')
canvas.create_polygon(utvar2, fill='yellow')
canvas.create_polygon(utvar3, fill='red')
canvas.create_polygon(utvar4, fill='blue')

Volanie funkcie canvas.create_polygon() sa tu vyskytuje 4-krát, ale s rôznymi parametrami. Prepíšme to do for-cyklu:

utvar1 = e, a, c
utvar2 = e, d, b
utvar3 = a, b, c, d
utvar4 = a, c, d, b

for param in (utvar1, 'green'), (utvar2, 'yellow'), (utvar3, 'red'), (utvar4, 'blue'):
    utvar, farba = param
    canvas.create_polygon(utvar, fill=farba)

Dostávame to isté. Vo for-cykle sa najprv do premennej param priradí dvojica s dvoma prvkami: útvar a farba, a v tele cyklu sa táto premenná s dvojicou priradí do dvoch premenných utvar a farba. Potom sa zavolá funkcia canvas.create_polygon() s týmito parametrami.

Pre for-cyklus existuje jedno vylepšenie: ak sa do premennej cyklu postupne priraďujú nejaké dvojice hodnôt a tieto by sa na začiatku tela rozdelili do dvoch premenných, môžeme priamo tieto dve premenné použiť ako premenné cykly (akokeby viacnásobné priradenie). Predchádzajúci príklad prepíšeme:

utvar1 = e, a, c
utvar2 = e, d, b
utvar3 = a, b, c, d
utvar4 = a, c, d, b

for utvar, farba in (utvar1, 'green'), (utvar2, 'yellow'), (utvar3, 'red'),(utvar4, 'blue'):
    canvas.create_polygon(utvar, fill=farba)

Pozrime sa na n-ticu, ktorá sa prechádza týmto for-cyklom:

>>> cyklus = (utvar1, 'green'), (utvar2, 'yellow'), (utvar3, 'red'), (utvar4, 'blue')
>>> cyklus
((((50, 220), (70, 150), (150, 250)), 'green') (((50, 220), (120, 70),
(200, 200)), 'yellow') (((70, 150), (200, 200), (150, 250), (120, 70)),
'red') (((70, 150), (150, 250), (120, 70), (200, 200)), 'blue'))

Vidíme, že n-tica v takomto tvare je dosť ťažko čitateľná, ale for-cyklus jej normálne rozumie.

8.2. Cvičenie

  1. Napíšte funkciu priemer(n_tica), ktorá pre danú n-tica čísel (celých a desatinných) vráti ich priemer. Ak bola n_tica prázdna, funkcia vráti 0.
  • napr.
>>> cisla = (3.5, 8, 1, 2.5)
>>> priemer(cisla)
3.75
>>> priemer(0 * (1, 2, 3))
0
  1. Napíšte funkciu kruh(r), ktorá pre zadaný polomer kruhu vypočíta jeho obvod a obsah. Funkcia tieto dve hodnoty vráti ako dvojicu desatinných čísel (dvojprvkovú n-ticu)
  • napr.
>>> kruh(7)
(43.982297150257104, 153.93804002589985)
>>> kruh(1)
(6.283185307179586, 3.141592653589793)
  1. Napíšte funkciu sucet(n_tica), ktorá vráti súčet prvkov n-tice. Predpokladajte, že prvkami n_tice môžu byť celé alebo desatinné čísla. Nepoužite žiadne štandardné funkcie.
  • napr.
>>> cisla = (7, 2, 9, 5, 3.14, 6, 1)
>>> vysl = sucet(cisla)
>>> vysl
33.14
>>> sucet(())
0
  1. Napíšte funkciu sucin(n_tica), ktorá vráti súčin prvkov n-tice (obsahuje len čísla).
  • napr.
>>> c = (2, 3, 5, 7, 11)
>>> sucin(c)                      # co je 2*3*5*7*11
2310
>>> sucin(tuple(range(1, 11)))    # co je 10 faktorial
3628800
>>> sucin((2,) * 20)              # co je 2 ** 20
1048576
  1. Napíšte funkciu najvacsi(n_tica), ktorá vráti maximálny prvok n-tice (bez použitia štandarných funkcií)
  • napr.
>>> cisla = (7, 2, 9, 5, 3, 6, 1)
>>> naj = najvacsi(cisla)
>>> naj
9
>>> najvacsi(('krava', 'pes', 'macka', 'lev'))
'pes'
  1. Napíšte funkciu vymen(dvojica), ktorá dostane dvojicu (dvojprvkovú n-ticu) a vráti novú n-ticu, ktorá má tieto prvky vymenené
  • napr.
>>> dvoj = ('ahoj', 123)
>>> nova = vymen(dvoj)
>>> nova
(123, 'ahoj')
  1. Napíšte funkciu prevrat(n_tica), ktorá vráti novú n_ticu s prevráteným poradím prvkov
  • napr.
>>> a = (7, 11, 13)
>>> b = prevrat(a)
>>> b
(13, 11, 7)
>>> prevrat(tuple('Python'))
('n', 'o', 'h', 't', 'y', 'P')
  1. Napíšte funkciu mocniny(n), ktorá vráti n-ticu druhých mocnín celých čísel (1, 4, 9, 16, 25, ..., n**2)
  • napr.
>>> x = mocniny(7)
>>> x
(1, 4, 9, 16, 25, 36, 49)
  1. Napíšte funkciu len_parne(n_tica), ktorá z danej je n-tica celých čísel, vyrobí novú, ale ponechá v nej len párne hodnoty
  • napr.
>>> print(len_parne((2, 5, 7, 10, 13)))
(2, 10)
>>> print(len_parne((1, 3, 5, 7, 9)))
()
  1. Napíšte funkciu spoj(n_tica), ktorá pre danú n-ticu slov (znakových reťazcov) vytvorí znakový reťazec zlepením všetkých slov v n-tici. Slová v tomto výslednom reťazci budú oddelené medzerami.
  • napr.
>>> slova = ('nepi', 'Jano', 'nepi', 'vodu')
>>> veta = spoj(slova)
>>> veta
'nepi Jano nepi vodu'
  1. Napíšte funkciu vyhod(n_tica, index), ktorá vytvorí novú n-ticu ale už bez prvku s daným indexom. Teda nová n-tica obsahuje všetky prvky ako pôvodná n_tica okrem prvku so zadaným indexom (indexujeme od 0)
  • napr.
>>> ntica = (37, 'hello', -7, 3.14)
>>> nova = vyhod(ntica, 2)
>>> nova
(37, 'hello', 3.14)
  1. Napíšte funkciu zmen(n_tica, index, hodnota), ktorá vytvorí novú n-ticu ale so zmeneným zadaným prvkom. Teda nová n-tica obsahuje všetky prvky ako pôvodná n_tica, len prvok so zadaným indexom má novú hodnotu
  • napr.
>>> ntica = (37, 'hello', -7, 3.14)
>>> nova = zmen(ntica, 2, 'Python')
>>> nova
(37, 'hello', 'Python', 3.14)
  1. Predpokladáme, že nejaká n-tica obsahuje ako svoje prvky niekoľko n-tíc celých čísel. Napíšte funkciu rozloz(n_tica), ktorá z takejto n-tice vytvorí novú, ktorá bude obsahovať všetky prvky z n-tíc pôvodnej n-tice
  • napr.
>>> a = ((1, 2, 3), (2,), (1, 1, 1))
>>> b = rozloz(a)
>>> b
(1, 2, 3, 2, 1, 1, 1)
  1. Predpokladáme, že nejaký textový súbor má v každom riadku 1 alebo 2 celé čísla. Napíšte funkciu zo_suboru(meno_suboru), ktorá prečíta tento súbor a vráti takúto n-ticu: z každého riadku súboru vytvorí jeden prvok výslednej n-tice, príčom, ak bolo v riadku jedno číslo, toto bude priamo prvkom n-tice, ak tam boli dve čísla, vytvorí dvojicu (n-ticu) čísel
  • napr. ak súbor 'subor.txt' obsahuje
100 200
300
400
500 600
  • dostaneme
>>> vysl = zo_suboru('subor.txt')
>>> vysl
((100, 200), 300, 400, (500, 600))
  1. Napíšte funkciu do_suboru(meno_suboru, n_tica), ktorá zapíše do súboru danú n-ticu. Každý prvok n-tice bude zapísaný do samostatného riadku. Predpokladáme, že prvkami n-tice môžu byť buď čísla, alebo dvojice (dvojprvkové n-tice) čísel. Ak je prvkom číslo, v riadku súboru bude priamo toto číslo inak bude riadok obsahovať dve čísla oddelené medzerou (rovnaký formát súboru ako bol v predchádzajúcom príklade)
  • napr.
>>> xy = ((100, 200), 300, 400, (500, 600))
>>> do_suboru('subor1.txt', xy)
  • vytvorí súbor
100 200
300
400
500 600
  1. Pri písaní textu do grafickej plochy môže mať parameter font hodnotu nielen reťazec, napr. 'arial 30 bold', ale aj n-ticu, napr. ('arial', 30, 'bold'). V tomto prípade sa meno fontu môže skladať aj z viacerých slov, napr. ('courier new', 20). Napíšte funkciu vypis(text, font='arial'), ktorá vypíšte zadaný reťazec daným fontom ale v rôznych veľkostiach pod sebou. Text môžete vypisovať napr. na súradnice (150, 30), (150, 70), (150, 130), (150, 200) s veľkosťami postupne 30, 40, 50, 60
  • napr. volanie
>>> import tkinter
>>> canvas = tkinter.Canvas()
>>> canvas.pack()
>>> vypis('Python', 'Times New Roman')