13. Dvojrozmerné polia

Jednorozmerné polia (pythonovský typ list) slúžia hlavne na uchovávanie nejakej postupnosti alebo skupiny údajov. V takejto štruktúre sa dajú uchovávať aj dvojrozmerné tabuľky, ale bolo by to zbytočne prekomplikované. Dvojrozmerné údaje sa pre nás vyskytujú, napr. v rôznych hracích plochách (štvorčekový papier pre piškvorky, šachovnica pre doskové hry, rôzne typy labyrintov), ale napr. aj rastrové obrázky sú často uchovávané v dvojrozmernej tabuľke. Aj v matematike sa niekedy pracuje s dvojrozmernými tabuľkami čísel (tzv. matice).

Už vieme, že prvkami poľa (list) môžu byť opäť polia. Práve táto vlastnosť nám poslúži pri reprezentácii dvojrozmerných tabuliek. Napr. takúto tabuľku (matematickú maticu 3x3):

1 2 3
4 5 6
7 8 9

môžeme v Pythone zapísať:

>>> m = [[1, 2, 3], [4, 5, 6], [7, 8, 9]]

Pole m má tri prvky: sú to tri riadky (jednorozmerné polia). Našou prvou úlohou bude vypísať takéto pole do riadkov. Ale takýto jednoduchý výpis sa nám nie vždy bude hodiť:

>>> for riadok in m:
        print(riadok)
[1, 2, 3]
[4, 5, 6]
[7, 8, 9]

Častejšie to budeme robiť dvoma vnorenými cyklami. Zadefinujme funkciu vypis() s jedným parametrom dvojrozmerným poľom:

def vypis(pole):
    for riadok in pole:
        for prvok in riadok:
            print(prvok, end=' ')
        print()

To isté vieme zapísať aj pomocou indexovania:

def vypis(pole):
    for i in range(len(pole)):
        for j in range(len(pole[i])):
            print(pole[i][j], end=' ')
        print()

Obe tieto funkcie sú veľmi častými šablónami pri práci s dvojrozmernými poľami. Teraz výpis poľa vyzerá takto:

>>> vypis(m)
1 2 3
4 5 6
7 8 9

13.1. Vytváranie dvojrozmerného poľa

Pozrime, ako môžeme vytvárať nové dvojrozmerné pole. Okrem priameho priradenia, napr.

>>> matica = [[1, 2, 3], [4, 5, 6], [7, 8, 9]]

môžeme dvojrozmerné pole poskladať z jednotlivých riadkov, napr.

>>> riadok1 = [1, 2, 3]
>>> riadok2 = [4, 5, 6]
>>> riadok3 = [7, 8, 9]
>>> matica = [riadok1, riadok2, riadok3]

Najčastejšie to ale bude pomocou nejakých cyklov. Bude to závisieť od toho, či sa vo výslednom poli niečo opakuje. Vytvorme dvojrozmerné pole veľkosti 3x3, ktoré obsahuje samé 0:

>>> matica = []
>>> for i in range(3):
        matica.append([0, 0, 0])
>>> matica
[[0, 0, 0], [0, 0, 0], [0, 0, 0]]
>>> vypis(matica)
0 0 0
0 0 0
0 0 0

Využili sme tu štandardný spôsob vytvárania jednorozmerného poľa pomocou metódy append(). Obsah ľubovoľného prvku matice môžeme zmeniť obyčajným priradením:

>>> matica[0][1] = 9
>>> matica[1][2] += 1
>>> vypis(matica)
0 9 0
0 0 1
0 0 0

Prvý index v [] zátvorkách väčšinou bude pre nás označovať poradové číslo riadka, v druhých zátvorkách je poradové číslo stĺpca. Už sme si zvykli, že riadky aj stĺpce sú číslované od 0.

Hoci pri definovaní matice sa zdá, že sa 3-krát opakuje to isté. Zapíšme to pomocou viacnásobného zreťazenia (operácia *) polí:

>>> matica1 = [[0, 0, 0]] * 3

Žiaľ, toto je veľmi nesprávny spôsob vytvárania dvojrozmerného poľa: zápis [0, 0, 0] označuje referenciu na jednorozmerné trojprvkové pole, potom [[0, 0, 0]]*3 rozkopíruje túto jednu referenciu trikrát. Teda vytvorili sme pole, ktoré trikrát obsahuje referenciu na ten istý riadok. Presvedčíme sa o tom priradením do niektorých prvkov takéhoto poľa:

>>> matica1[0][1] = 9
>>> matica1[1][2] += 1
>>> vypis(matica1)
0 9 1
0 9 1
0 9 1

Uvedomte si, že zápis:

>>> matica1 = [[0, 0, 0]] * 3

v skutočnosti znamená:

>>> riadok = [0, 0, 0]
>>> matica1 = [riadok, riadok, riadok]

Zapamätajte si! Dvojrozmerné pole nikdy nevytvárame tak, že viacnásobne zreťazujeme (násobíme) jeden riadok viackrát. Pritom

>>> matica2 = [[0]*3, [0]*3, [0]*3]

je už v poriadku, lebo sme v tomto poli vytvorili tri rôzne riadky.

Niekedy sa na vytvorenie “prázdneho” dvojrozmerného poľa definuje funkcia:

def vyrob(pocet_riadkov, pocet_stlpcov, hodnota=0):
    vysl = []
    for i in range(pocet_riadkov):
        vysl.append([hodnota] * pocet_stlpcov)
    return vysl

Otestujme:

>>> a = vyrob(3, 5)
>>> vypis(a)
0 0 0 0 0
0 0 0 0 0
0 0 0 0 0
>>> b = vyrob(2, 6, '*')
>>> vypis(b)
* * * * * *
* * * * * *

Niekedy potrebujeme do takto pripraveného poľa priradiť nejaké hodnoty, napr. postupným zvyšovaním nejakého počítadla:

def ocisluj(pole):
    poc = 0
    for i in range(len(pole)):
        for j in range(len(pole[i])):
            pole[i][j] = poc
            poc += 1

Všimnite si, že táto funkcia vychádza z druhej funkcie (šablóny) pre vypisovanie dvojrozmerného poľa: namiesto výpisu prvku (print()) sme do neho niečo priradili. Táto funkcia ocisluj() nič nevypisuje ani nevracia žiadnu hodnotu “len” modifikuje obsah poľa, ktorý je parametrom tejto funkcie.

>>> a = vyrob(3, 5)
>>> ocisluj(a)
>>> vypis(a)
0 1 2 3 4
5 6 7 8 9
10 11 12 13 14

Niekoľko príkladov práce s dvojrozmerným poľom

  1. zvýšime obsah všetkých prvkov o 1
def zvys_o_1(pole):
    for riadok in pole:
        for i in range(len(riadok)):
            riadok[i] += 1

Zrejme musia byť všetky prvky tohto poľa nejaké čísla, inak by funkcia spadla na chybe.

>>> p = [[5, 6, 7], [0, 0, 0], [-3, -2, -1]]
>>> zvys_o_1(p)
>>> p
[[6, 7, 8], [1, 1, 1], [-2, -1, 0]]
  1. podobný cieľ má aj druhá funkcia: hoci nemení samotné pole, ale vytvárajú nové pole, ktorého prvky sú o jedna väčšie:
def o_1_viac(pole):
    nove_pole = []
    for riadok in pole:
        novy_riadok = [0] * len(riadok)
        for i in range(len(riadok)):
            novy_riadok[i] = riadok[i]+1
        nove_pole.append(novy_riadok)
    return nove_pole
  1. číslovanie prvkov poľa inak ako to robila funkcia cisluj(): nie po riadkoch ale po stĺpcoch. Predpokladáme, že všetky riadky sú rovnako dlhé:
def ocisluj_po_stlpcoch(pole):
    poc = 0
    for j in range(len(pole[0])):
        for i in range(len(pole)):
            pole[i][j] = poc
            poc += 1

Všimnite si, že táto funkcia má oproti ocisluj() len vymenené dva riadky for-cyklov.

>>> a = vyrob(3, 5)
>>> ocisluj_po_stlpcoch(a)
>>> vypis(a)
0 3 6 9 12
1 4 7 10 13
2 5 8 11 14
  1. spočítame počet výskytov nejakej hodnoty:
def pocet(pole, hodnota):
    vysl = 0
    for riadok in pole:
        for prvok in riadok:
            if prvok == hodnota:
                vysl += 1
    return vysl

Využili sme tu prvú verziu funkcie (šablóny) pre výpis dvojrozmerného poľa. Ak si ale pripomenieme, že niečo podobné robí štandardná metóda count(), ale táto funguje len pre jednorozmerné polia, môžeme našu funkciu vylepšiť:

def pocet(pole, hodnota):
    vysl = 0
    for riadok in pole:
        vysl += riadok.count(hodnota)
    return vysl

Otestujeme:

>>> a = [[1, 2, 1, 2], [4, 3, 2, 1], [2, 1, 3, 1]]
>>> pocet(a, 1)
5
>>> pocet(a, 4)
1
>>> pocet(a, 5)
0
  1. funkcia zistí, či je nejaká matica (dvojrozmerné pole) symetrická, t. j. či sú prvky pod a nad hlavnou uhlopriečkou rovnaké, čo znamená, že má platiť pole[i][j] == pole[j][i] pre každé i a j:
def index(pole, hodnota):
    vysl = True
    for i in range(len(pole)):
        for j in range(len(pole[i])):
            if pole[i][j] != pole[j][i]:
                vysl = False
    return vysl

Hoci je toto riešenie správne, má niekoľko nedostatkov:

  • funkcia zbytočne testuje každú dvojicu prvkov pole[i][j] a pole[j][i] dvakrát, napr. pole[0][2] == pole[2][0] aj pole[2][0] == pole[0][2], tiež zrejme netreba kontrolovať prvky na hlavnej uhlopriečke, či pole[i][i] == pole[i][i]
  • keď sa vo vnútornom cykle zistí, že sme našli dvojicu pole[i][j] a pole[j][i], ktoré sú navzájom rôzne, zapamätá sa, že výsledok funkcie bude False a ďalej sa pokračuje prehľadávať dvojrozmerné pole - toto je zrejme zbytočné, lebo výsledok je už známy - asi by sme mali vyskočiť z týchto cyklov; POZOR! príkaz break ale neurobí to, čo by sa nám tu hodilo:
def index(pole, hodnota):
    vysl = True
    for i in range(len(pole)):
        for j in range(len(pole[i])):
            if pole[i][j] != pole[j][i]:
                vysl = False
                break                     # vyskočí z cyklu
    return vysl

Takéto vyskočenie z cyklu nám veľmi nepomôže, lebo vyskakuje sa len z vnútorného a ďalej sa pokračuje vo vonkajšom. Našťastie my tu nepotrebujeme vyskakovať z cyklu, ale môžeme priamo ukončiť celú funkciu aj s návratovou hodnotou False.

Prepíšme funkciu tak, aby zbytočne dvakrát nekontrolovala každú dvojicu prvkov a aby sa korektne ukončila, keď nájde nerovnakú dvojicu:

def index(pole, hodnota):
    for i in range(1, len(pole)):
        for j in range(i):
            if pole[i][j] != pole[j][i]:
                return False
    return True
  1. funkcia vráti pozíciu prvého výskytu nejakej hodnoty, teda dvojicu (riadok, stĺpec). Keďže budeme potrebovať poznať indexy konkrétnych prvkov poľa, použijeme šablónu s indexmi:
def index(pole, hodnota):
    for i in range(len(pole)):
        for j in range(len(pole[i])):
            if pole[i][j] == hodnota:
                return i, j

Funkcia skončí, keď nájde prvý výskyt hľadanej hodnoty (prechádza po riadkoch zľava doprava):

>>> a = [[1, 2, 1, 2], [1, 2, 3, 4], [2, 1, 3, 1]]
>>> index(a, 3)
(1, 2)
>>> index(a, 5)
>>>

Na tomto poslednom príklade vidíme, že naša funkcia index() v nejakom prípade nevrátila “nič”. V skutočnosti vrátila špeciálnu hodnotu None, ktorá sa v príkazovom režime nevypisuje. Ak by sme výsledok volania funkcie vypísali príkazom print(), dozvieme sa:

>>> print(index(a, 5))
None
>>>

hodnota None

Táto špeciálna hodnota je výsledkom všetkých funkcií, ktoré nevracajú žiadnu hodnotu pomocou return. To znamená, že každá funkcia ukončená bez return v skutočnosti vracia None ako keby posledným príkazom funkcie bol

return None

Túto hodnotu môžeme často využívať v situáciách, keď chceme nejako oznámiť, že napr. výsledok hľadania bol neúspešný. Tak ako to bolo v prípade našej funkcie index(), ktorá v prípade, že sa hľadaná hodnota v poli nenašla vrátila None. Je zvykom takýto výsledok testovať takto:

vysledok = index(pole, hodnota)
if vysledok is None:
    print('nenasiel')
else:
    riadok, stlpec = vysledok

Teda namiesto testu premenna == None alebo premenna != None radšej používame premenna is None alebo premenna is not None.

Polia s rôzne dlhými riadkami

Doteraz sme predpokladali, že všetky riadky dvojrozmerného poľa majú rovnakú dĺžku. Niekedy sa ale stretáme so situáciou, keď dvojrozmerné pole môže mať riadky rôznych dĺžok. Napr.

>>> pt = [[1], [1, 1], [1, 2, 1], [1, 3, 3, 1], [1, 4, 6, 4, 1], [1, 5, 10, 10, 5, 1]]
>>> vypis(pt)
1
1 1
1 2 1
1 3 3 1
1 4 6 4 1
1 5 10 10 5 1

Toto pole obsahuje prvých niekoľko riadkov Pascalovho trojuholníka. Našťastie funkciu vypis() (obe verzie) sme napísali tak, že správne vypíšu aj polia s rôzne dlhými riadkami.

Niektoré polia nemusia mať takto pravidelný tvar, napr.

>>> delitele = [[6, 2, 3], [13, 13], [280, 2, 2, 2, 5, 7], [1]]
>>> vypis(delitele)
6 2 3
13 13
280 2 2 2 5 7
1

Pole delitele má v každom riadku rozklad nejakého čísla (prvý prvok) na prvočinitele (súčin zvyšných prvkov)

Preto už pri zostavovaní funkcií musíme myslieť na to, že parametrom môže byť aj pole s rôznou dĺžkou riadkov. Zapíšme funkciu, ktorá nám vráti zoznam všetkých dĺžok riadkov daného dvojrozmerného poľa:

def dlzky(pole):
    vysl = []
    for riadok in pole:
        vysl.append(len(riadok))
    return vysl

Pre naše dva príklady polí dostávame:

>>> dlzky(pt)
[1, 2, 3, 4, 5, 6]
>>> dlzky(delitele)
[3, 2, 6, 1]

Podobným spôsobom môžeme generovať nové dvojrozmerné pole s rôznou dĺžkou riadkov, pre ktoré poznáme len tieto dĺžky:

def vyrob(dlzky, hodnota=0):
    vysl = []
    for dlzka in dlzky:
        vysl.append([hodnota]*dlzka)
    return vysl

Otestujeme:

>>> m1 = vyrob([3, 0, 1])
>>> m1
[[0, 0, 0], [], [0]]
>>> m2 = vyrob(dlzky(delitele), 1)
>>> vypis(m2)
1 1 1
1 1
1 1 1 1 1 1
1

Zamyslite sa, ako budú vyzerať tieto polia:

>>> n = 7
>>> m3 = vyrob([n]*n)
>>> m4 = vyrob(range(n))
>>> m5 = vyrob(range(n, 0, -2))

Pole farieb

Ukážme dve malé aplikácie, v ktorých vytvoríme dvojrozmerné pole náhodných farieb, potom toto pole vykreslíme do grafickej plochy ako pole malých farebných štvorčekov - vznikne farebná mozaika a na záver to otestujeme klikaním myšou.

Prvý program vygeneruje dvojrozmerné pole náhodných farieb, vykreslí ho a uloží do textového súboru:

import tkinter
import random

canvas = tkinter.Canvas()
canvas.pack()

pole = []
for i in range(20):
    p = []
    for j in range(30):
        p.append('#{:06x}'.format(random.randrange(256**3)))
    pole.append(p)

d, x0, y0 = 10, 30, 10
for i in range(len(pole)):
    for j in range(len(pole[i])):
        x, y = d*j+x0, d*i+y0
        canvas.create_rectangle(x, y, x+d, y+d, fill=pole[i][j], outline='')

with open('obr.txt', 'w') as subor:
    for riadok in pole:
        print(' '.join(riadok), file=subor)

Vznikne približne takýto obrázok

_images/13_1.png

V druhej časti programu už nebudeme generovať dvojrozmerné pole, ale prečítame ho z uloženého súboru. Keďže plánujeme klikaním meniť farby kliknutých štvorčekov, musíme si pamätať ich identifikačné čísla, ktoré vznikajú pri ich vykreslení pomocou create_rectangle() - použijeme na to pomocné dvojrozmerné pole re (rovnakých rozmerov ako pole farieb). Na záver doplníme funkciu na zabezpečenie klikania: kliknutý štvorček sa zafarbí, napr. na bielo:

import tkinter

canvas = tkinter.Canvas()
canvas.pack()

pole = []
with open('obr.txt') as subor:
    for riadok in subor:
        pole.append(riadok.split())

# inicializuj pomocné pole re[][] pre id nakreslených štvorčekov
re = []
for i in range(len(pole)):
    re.append([0] * len(pole[i]))
# vykresli a id. cisla uloz do pola re[][]
d, x0, y0 = 10, 30, 10
for i in range(len(pole)):
    for j in range(len(pole[i])):
        x, y = d*j+x0, d*i+y0
        re[i][j] = canvas.create_rectangle(x, y, x+d, y+d, fill=pole[i][j], outline='')

def klik(event):
    stlpec, riadok = (event.x-x0)//d, (event.y-y0)//d
    if 0<=riadok<len(pole) and 0<=stlpec<len(pole[riadok]):
        canvas.itemconfig(re[riadok][stlpec], fill='white')
        #pole[riadok][stlpec] = 'white'

canvas.bind('<Button-1>', klik)

Všimnite si, ako sme počítali pozíciu kliknutého štvorčeka.

13.2. Hra LIFE

Informácie k tejto informatickej simulačnej hre nájdete na wikipedii

Pravidlá:

  • v nekonečnej štvorcovej sieti žijú bunky, ktoré sa rôzne rozmnožujú, resp. umierajú
  • v každom políčku siete je buď živá bunka, alebo je políčko prázdne (budeme označovať ako 1 a 0)
  • každé políčko má 8 susedov (vodorovne, zvislo aj po uhlopriečke)
  • v každej generácii sa s každým jedným políčkom:
    • ak je na políčku bunka a má práve 2 alebo 3 susedov, tak táto bunka prežije aj do ďalšej generácie
    • ak je na políčku bunka a má buď 0 alebo 1 suseda, alebo viac ako 3 susedov, tak bunka na tomto políčku do ďalšej generácie neprežije (umiera)
    • ak má prázdne políčko presne na troch susediacich políčkach živé bunky, tak sa tu v ďalšej generácii narodí nová bunka

Štvorcovú sieť s 0 a 1 budeme ukladať v dvojrozmernom poli veľkosti n x n. V tomto poli je momentálna generácia bunkových živočíchov. Na to, aby sme vyrobili novú generáciu, si pripravíme pomocné pole rovnakej veľkosti a do tohto budeme postupne zapisovať bunky novej generácie. Keď už bude celé toto pomocné pole hotové, prekopírujeme ho do pôvodného poľa. Dvojrozmerné pole budeme vykresľovať do grafickej plochy.

import tkinter
import random

def inicializuj_siet():
    d, x0, y0 = 8, 30, 10
    re = []
    for i in range(n):
        re.append([0]*n)
        for j in range(n):
            x, y = d*j+x0, d*i+y0
            re[i][j] = canvas.create_rectangle(x, y, x+d, y+d, fill='white', outline='gray')
    return re

def nahodne():
    pole = []
    for i in range(n):
        p = []
        for j in range(n):
            p.append(random.randrange(2))
        pole.append(p)
    return pole

def kresli():
    for i in range(n):
        for j in range(n):
            farba = ['white','black'][pole[i][j]]
            canvas.itemconfig(re[i][j], fill=farba)

def pocet_susedov(rr, ss):
    pocet = -pole[rr][ss]
    for r in rr-1, rr, rr+1:
        for s in ss-1, ss, ss+1:
            if 0<=r<n and 0<=s<n:
                pocet += pole[r][s]
    return pocet

def nova():
    pole1 = []
    for i in range(n):
        pole1.append([0] * n)

    for i in range(n):
        for j in range(n):
            p = pocet_susedov(i, j)
            if p == 3 or p == 2 and pole[i][j]:
                pole1[i][j] = 1

    for i in range(n):
        pole[i] = pole1[i]

    kresli()

def rob(kolko=100, ms=100):
    for i in range(kolko):
        nova()
        canvas.update()
        canvas.after(ms)

# štart

canvas = tkinter.Canvas(width=600, height=500)
canvas.pack()

n = 50
re = inicializuj_siet()
pole = nahodne()
kresli()
rob()

Na tejto sérii obrázkov môžete sledovať, ako sa s nejakej náhodnej pozície postupne generujú ďalšie generácie:

_images/13_2.png _images/13_3.png _images/13_4.png _images/13_5.png _images/13_6.png _images/13_7.png _images/13_8.png _images/13_9.png

Namiesto náhodného poľa môžeme vytvoriť prázdne (vynulované) pole, do ktorého priradíme:

pole[5][2] = pole[5][3] = pole[5][4] = pole[4][4] = pole[3][3] = 1

Dostávame takýto klzák (glider), ktorý sa pohybuje po ploche nejakým smerom:

_images/13_10.png _images/13_11.png _images/13_12.png _images/13_13.png _images/13_14.png

Všimnite si, že po 4 generáciách má rovnaký tvar, ale je posunutý o 1 políčko dole a vpravo.

13.3. Cvičenie

  1. Funkcia vypis_sucty(pole) vypíše súčty prvkov v jednotlivých riadkoch poľa, súčty vypisuje vedľa seba.

    • napr.
    >>> vypis_sucty([[1, 2, 3], [4], [5, 6]])
6 4 11

  2. Funkcia pole_suctov(pole) počíta súčty prvkov v riadkoch (podobne ako v predchádzajúcej úlohe), ale tieto súčty nevypisuje ale ukladá do výsledného poľa.

    • napr.
    >>> suc = pole_suctov([[1, 2, 3], [4], [5, 6]])
>>> suc
[6, 4, 11]

  3. Funkcia pridaj_sucty(pole) podobne ako predchádzajúce úlohy počíta súčty po riadkoch, ale ich ukladá na koniec každého riadka poľa.

    • napr.
    >>> a = [[1, 2, 3], [4], [5, 6]]
>>> pridaj_sucty(a)
>>> a
[[1, 2, 3, 6], [4, 4], [5, 6, 11]]

  4. Funkcia kopia(pole) vráti kópiu vstupného poľa.

    • napr.
    >>> a = [[1, 2, 3], [4], [5, 6]]
>>> b = kopia(a)
>>> a[2][1] = 99
>>> a
[[1, 2, 3], [4], [5, 99]]
>>> b
[[1, 2, 3], [4], [5, 6]]

  5. Funkcia preklop(pole) vyrobí nové, v ktorom bude pôvodné pole preklopené okolo hlavnej uhlopriečky. Predpokladáme, že všetky riadky majú rovnakú dĺžku.

    • napr.
    >>> p = [[1, 2], [5, 6], [3, 4]]
>>> q = preklop(p)
>>> q
[[1, 5, 3], [2, 6, 4]]

  6. Funkcia preklop_pole(pole) pracuje ako predchádzajúci príklad, ale namiesto výsledného poľa (teda funkcia nič nevracia) funkcia zmení samotné vstupné pole.

    • napr.
    >>> p = [[1, 2], [5, 6], [3, 4]]
>>> preklop_pole(p)
>>> p
[[1, 5, 3], [2, 6, 4]]

  7. Funkcia zisti_dlzky(pole) zistí, či sú všetky riadky vstupného poľa rovnako dlhé, ak áno, funkcia vráti túto dĺžku, inak vráti None.

    • napr.
    >>> p = [[1, 2], [3, 4], [5, 6]]
>>> zisti_dlzky(p)
2
>>> zisti_dlzky([[1, 2, 3]])
3
>>> zisti_dlzky([[], [1, 2, 3]])    # vráti None
>>>

  8. Funkcia dopln(pole) doplní do vstupného poľa do každého riadka minimálny počet None tak, aby mali všetky riadky rovnakú dĺžku.

    • napr.
    >>> a = [[5, 6], [1, 2, 3], [4]]
>>> dopln(a)
>>> a
[[5, 6, None], [1, 2, 3], [4, None, None]]

  9. Zistite, čo počíta táto funkcia:

    • def test(pole):
    vysl, n = 0, len(pole)
    for i in range(n):
        for j in range(n):
            vysl += abs(pole[i][j]-pole[j][i])
    return vysl == 0

    • čo vráti

    >>> test([[1, 2], [1, 1]])

  10. Funkcia zisti(pole1, pole2) zistí, či majú dve vstupné polia úplne rovnaké rozmery, t. j. majú rovnaký počet rovnakodlhých riadkov.

  • napr.
>>> a = [[5, 6], [1, 2, 3], [4]]
>>> b = [[0, 0], [0, 0, 0], [0]]
>>> zisti(a, b)
True
>>> del b[-1][-1]
>>> zisti(a, b)
False
  1. Funkcia sucet(pole1, pole2) vráti nové pole, ktoré je súčtom dvoch vstupných rovnakoveľkých číselných polí. Funkcia vráti nové pole, v ktorom je každý prvok súčtom dvoch prvkov zo vstupných polí s rovnakým indexom.
  • napr.
>>> a = [[5, 6], [1, 2, 3], [4]]
>>> b = [[-1, -3], [-2, 0, 1], [2]]
>>> c = sucet(a, b)
>>> c
[[4, 3], [-1, 2, 4], [6]]
  1. Textový súbor v každom riadku obsahuje niekoľko slov, oddelených medzerou (riadok môže byť aj prázdny). Funkcia citaj(meno_suboru) prečíta tento súbor a vyrobí z neho dvojrozmerné pole: každý riadok poľa zodpovedá jednému riadku súboru,
  • napr. ak súbor text.txt:
anicka dusicka
kde si bola
ked si si cizmicky
zarosila
  • potom
>>> s = citaj('text.txt')
>>> s
[['anicka', 'dusicka'], ['kde', 'si', 'bola'], ['ked', 'si', 'si', 'cizmicky'], ['zarosila']]
  1. Funkcia zapis(pole, meno_suboru) je opačná k predchádzajúcemu príkladu: zapíše dané dvojrozmerné pole slov do súboru.
  • napr.
>>> s = [['anicka', 'dusicka'], ['kde', 'si', 'bola'], ['ked', 'si', 'si', 'cizmicky'], ['zarosila']]
>>> zapis(s, 'text1.txt')

vytvorí rovnaký súbor ako bol text.txt

  1. Funkcia prvky(pole) z dvojrozmerného poľa vyrobí (funkcia vráti) jednorozmerné: všetky prvky postupne pridáva do výsledného poľa.
  • napr.
>>> a = [[5, 6], [1, 2, 3], [4]]
>>> b = prvku(a)
>>> b
[5, 6, 1, 2, 3, 4]
  1. Funkcia vyrob(pr, ps, pole) vyrobí dvojrozmerné pole s počtom riadkov pr a počtom stĺpcov ps. Prvky jednorozmerného poľa postupne priradzuje po riadkoch do novovytvoreného. Ak je vstupné pole hodnôt kratšie ako potrebujeme, začne z neho čítať od začiatku.
  • napr.
>>> xy = vyrob(3, 2, [3, 5, 7])
>>> xy
[[3, 5], [7, 3], [5, 7]]
  1. Funkcia po_jednom(pole, meno_suboru) zapíše prvky dvojrozmerného poľa čísel do súboru tak, že do každého riadka súboru zapíše po jednom čísle. Okrem toho na konci každého riadka poľa do súboru zapíše prázdny riadok.
  • napr.
>>> d = [[314, 2016], [], [-4]]
>>> po_jednom(d, 'cisla.txt')
  • vyrobí súbor
314
2016


-4
  1. Funkcia citaj1(meno_suboru) je opačná k predchádzajúcemu príkladu: funkcia prečíta súbor a vytvorí dvojrozmerné pole, pričom prázdne riadky v súbore označujú nový riadok v poli.
  • napr. pre súbor z predchádzajúceho príkladu
>>> e = citaj1('cisla.txt')
>>> e
[[314, 2016], [], [-4]]
  1. Vytvorte (napr. v notepade) textový súbor, ktorý obsahuje aspoň 5 riadkov s piatimi farbami (len mená farieb). Napíšte funkciu kruhy(meno_suboru), ktorá prečíta tento súbor a farby zo súboru vykreslí ako farebné kruhy. Tieto budú vykreslené tesne vedľa saba po riadkoch.
  • napr. súbor môže vyzerať takto
yellow yellow blus yellow yellow
yellow blue yellow blue yellow
blue yellow red yellow blue
yellow blue yellow blue yellow
yellow yellow blue yellow yellow
  • volanie
>>> kruhy('farby.txt')
# vykreslí 25 kruhov v piatich radoch po 5
  1. Predchádzajúci príklad upravte tak, aby ak by bol v súbore namiesto nejakej farby None, bude to označovať, že sa príslušný kruh vynechá (ostane po ňom prázdne miesto).
  • napr. súbor môže vyzerať aj takto
yellow yellow blus yellow yellow
yellow blue None blue yellow
blue None red None blue
yellow blue None blue yellow
yellow yellow blue yellow yellow
  • volanie
>>> kruhy('farby.txt')
# vykreslí 21 kruhov v piatich radoch po 5, 4, 3, 4, 5 kruhoch