pavol dobsinsky
prostonarodne slovenske povesti
uvod
narody slovanske vladnu napospol velikymi a drahocennymi pokladmi svojej zvlastnej narodnej poezie su to samorode rydze ako zlato vytvory ducha poeticneho v hojnej miere na tieto narody vyliateho a obrazotvornosti na krasu a velkost bohatej a len tymto narodom v istom sposobe vlastnej ony zalezaju v hrdinskych i milostnych smutnych i veselych piesnach bajach a povestiach kazdy kmen a narod v slovanstve ma ich svoje vlastne staroveke i novsie staroveke prechoval a prechovava z vekov na veky z pokolenia na pokolenie skrze ustno podanie a tie nove vzdy este tvori sem vlastne padaju spevy a piesne prostonarodne rozlicneho druhu a sposobu ale medzi ostatnymi vynikaju jak milostne tak i hrdinske piesne juznych slovanov maloruske dumy a dumky a tiche milostne piesnicky spievanky slovakov
ku boku tymto krasnym vytvorom a neocenitelnym pokladom poezie slovanskej smelo sa postavit mozu slovenske povesti
slovenske povesti su vytvory prostonarodnej slovenskej poezie ktorych povod a pociatok pada hlboko do casov najprvsieho narodneho povedomia a tak ony su tie najprvsie kvety poezie jeho vykvitnute na jarnom slnku obrazotvornosti naroda este mladeho a znazornuju nam tu najprvsiu povedomost narodneho ducha
ze tieto kvety hlboko z narodneho ducha u nas slovakov vyrastli a ze narod sam v tychto svojich vytvoroch vzdy s velkou oblubou sa tesieval ukazuje to ze tieto povesti od tolikych stoleti nevysli z pamati ale ze az podosial v cerstvosti sa udrzali od pociatku ich neznameho az do bajecnej minulosti padajuceho vzniku vypravaju sa ony a podavaju z ust do ust od pokolenia na pokolenie s priemenami sice co do pobocnosti ale v podstate vzdy tie iste tie same tisic a tisic raz boli tieto narodne veselo cino a truchlohry v divadielcach tichych slovenskych izbiciek pri lucivovom svetle kozubov a pri hudbe hvizdiacich vretien na dlhych zimnych veceroch od k tomu zrodenych samovzdelanych ochotnikov bezplatne predstavovane a miesane obecenstvo z malych i velkych zalezajuce tu dolu i na galerii nezunovalo ich s oblubou a pochvalou posluchat kazdy dom v dedine a kazdy kut v dome ma u nas svojich vykladacov a vykladacky ktori svojmu obecenstvu temer na kazdy zimny vecer novu povest predstavovat a vykladat znaju
zato ale kazde vypravovanie ktore v tychto novsich casoch pomedzi slovensku pospolitost koluje nie je hned opravdiva a povodna slovenska povest pripoviedka poviedka rozpravka dost i nehodnych toho mena rozpravok medzi ludom sa porozprava
co je opravdiva a povodna povest slovenska to sa musi ukazat a dokazat zo sposobu a usporiadanosti jej vypravovania z obrazotvornosti ktorou sa maluju predmety a z materie ktora sa vypravuje to pritom samo v sebe rozumejuc ze povest musi byt i pekna i mravne bezuhonna
sposob vypravovania rozpravania je prostonarodny slovensky tj vo formach gramatickych vyrazoch figurach atd slovom v reci a vo vyjadreni cele tak vyvedeny ako si to slovensky lud sam rozprava
usporiadanost slovenskych povesti je ta co pri dramatoch zaciatok sa deje hned od hrdinu povesti alebo od osob a veci bezprostredne s hrdinom hlavnym i udalostami a cielom povesti spojenych hrdina povesti akousi vyssou mocou vyvoleny je k svojej ulohe ako u dramatu osudom druhy kto by sa na tu ulohu dal nic nevyvedie a skape i sam beh veci skrze prekazky tragicne sa vyvinuje az k cielu a zakonceniu povesti ale toto zakoncenie deli sa uz od dramatov dosavadnych u grekov a zapadnych europy narodov povstalych a tvori sposob noveho slovanskeho dramatu lebo nase povesti len v tom tragicne sa koncia ze v nich hriesne a vinne osoby zasluzeny trest a smutny koniec beru ale nevinny hrdina povesti a osoby s nim spojene odmeny a radosti dochadzaju zly princip vzdy hynie dobry princip vzdy nad nim vitazi a udrzi sa hlavny zjav tragicnosti nasich povesti je kliatba zakliatie ktore ako trest a nestastie vzdy pre daku vinu pada na vinnika ale spolu s nim i nevinnych casto zachvacuje napr s vinnymi rodicmi nevinne deti s kralom celu krajinu
obrazotvornost phantasia je cele ta ktoru pri slovanskom narode a v slovanskej poezii nachodime a tak ona obzivuje a zosobnuje vsetko stvorenie celu prirodu skala strom vtak had lev liska atd zivotne i nezivotne tvory znaju jej hovorit a ako osoby vystupovat a konat vsetko co tato obrazotvornost vytvoruje a s cim sa stretame v povestiach to sa vyznacuje alebo neobycajnou krasou alebo velikostou a ohromnostou nic malicherneho nic nizkeho a podleho vytykat sa jej nemoze ac vypravovanie tu i tam pri najvaznejsich a pri tragicnych veciach do zartu zabehuje a z tohto ohladu obrazotvornost mnohych povesti kolosalnou nazvat mozeme pre kolosalnost jej predmetov zvlaste vyssie nadprirodzene moci do tohto kolosalneho obleku zavinuje zvlastny ale zjav tejto obrazotvornosti je pretvorovanie sa osob na veci a zvery tychto zase na osoby metamorphosis tak ako to mame v bajach greckych a rimanskych lenze v nasich povestiach vec pretvorena podrzuje i potom vlastnosti osoby a zase naspat na osobu premenit sa moze co v bajach greckych a rimanskych nemame v nasich povestiach nieto prikladu tvorov polcloveka a polzvera alebo veci predstavujucich ako boli sphynges centauri sireny a tak podobne trest a zle predstavuje nam tato obrazotvornost ako kliatbu zakliatie ktore pada hned na jednotlivcov hned s nimi spolu na mesta zamky kraje i s ich obyvatelmi a ktore vzdy zalezi v nejakom neobycajnom neprirodzenom nestasti alebo v obrateni sa osob na zvery alebo nezive veci
materia a predmety nasich povesti vzate su z davnych pohanskych baji mythologie nasich predkov z nich domaceho i obcianskeho zivota stretame sa teda v povestiach s bajecnymi postavami slnca mesiaca vetra drakov a strig vestcov a hadacov pozname potah ludi k tymto vyssim nabozenskym bytnostiam a ich vplyv na pribehy a vyvin dejov ludskych odkryju sa nasim ociam i ich tajomne svety a zamky dalej nas budu zabavat kralovia kralovicovia a knahne a ich milostne a bohatierske deje pomery rodicov a deti bratov a sestier manzelov a manzeliek kralov a poddanych chudobnych i bohatych to vsetko z dobrej i zlej stranky s cnostami i chybami sa tu ukazuje pri vsetkom ale bajecnost so skutocnostou pomiesana je a tak nas narod tu sam seba maluje svoje davne pochopy o bozstve i svete predstavuje svoje vlastne chyby aj cnosti verejny i domaci zivot prava zvyky atd opisuje on si je sam sebe rozpravkou
takto sme my pojali a pochopili slovenske povesti a len co pred takymto sudom i co do formy i co do materie obstalo a obstoji to uznavame a vydavame za slovensku povest inacej co by ako povest od niekoho asnad sa vydalo to bude alebo len fragment alebo taranina a nepovest tie opravdive babske pletky
ale hla taketo vo vyvedeni uplne a dokonale v obsahu zanimave a dolezite z obojeho ohladu krasne a mravne povesti rozprava a prechovava si nas slovensky lud uz od stoletia a stoletia ale veru od tych mnohych stoleti aj tak sa im vodilo ako tym zakliatym zamkom a pokladom v nich o ktorych nik nezna iba ten ktory je s nimi zakliaty aby ich strazil az by prisiel ten co ich odkliat a na svetlo vyniest ma
slava tohto prvsieho odokrytia a vynajdenia pokladov slovenskych povesti v lone nasho ludu nalezi nepodvratne zvecnelemu samuelovi reussovi ev sl b kazatelovi vo v revucej vysluzilemu seniorovi bratrstva gemerskeho a napokon administratorovi superintendencie potiskej d dec tento vsestranne vzdelany muz a najma milovnik starozitnych pamiatok oddal sa vo svojom vysokom veku do zbierania a spisovania slovenskych povesti po boku tejto vaznej vekom sice uz nacatej ale v duchu vzdy jarej postavy vystupuju mladistve tvare suhajov ktori okolo tohto muza ako okolo otca a priatela sa zhromazdovali a ktorych jeho naruc vzdy otvorena cakala a ktori na jeho ponuknutie so zapalom pracovali su to jeho traja synovia gustav ludovit a adolf karol hrencik a samuel ormis v revucej august h skultety jonatan cipka stefan daxner a janko francisci na rimave tak povstali r a tri knihy v revucej tri zvazky na tisovci pritom dva zvazky rozlicnych povodcov vsetko slovenskymi povestami naplnene
podobnou horlivostou vynika mladez slovenska na evanjelickych skolach ktora do svojich zabavnikov okrem prostonarodnych piesni porekadiel hadok zvykov a obycaji najma povesti spisovala tak mame dva zabavniky z presporka od r a tri
zabavniky levocske od r zo stiavnice kezmarku a presova po jednom od r a dakolko povesti v zabavnikoch mladeze levocskej v holubici a povazi od r a na rozlicnych stranach slovenska napisali rozlicni zvazok jeden a vo vazci a liptove tiez nam neznami pisatelia zvazok jeden a konecne spisal p dobsinsky r a tiez jednu osobitu zbierku povesti v sirku v gemerskej stolici v tychto vsetkych zbierkach nachodi sa podla nasho dosavadneho zrovnavania asi samostatnych povesti a to povodu prastareho a bajecneho povesti povodu krestanskeho ci legiend zartovnych a veselych rozpravok a neuplnych otaznych kusov pravda niektora povest aj desat raz od rozlicnych napisana stoji
z tejto hotovizne usporiadal a vydal janko rimavsky i zvazok obsahujuci desat slovenskych povesti este r v levoci dalsie vydavanie pretrhli nastale po krajine nepokoje po navratenom pokoji oddal sa do porovnavania celej zbierky p ludovit reuss vo v revucej s velkou trpezlivostou a obozretnostou vytiahol obsah vsetkych znamenitejsich povesti a pozrovnaval jednu s druhou aj bol pripravil do tlace zvazok druhy ale ze sa nenasiel nakladatel obdrzala povesti don urcene p bozena nemcova z prahy a koncom r spolu aj s tymi zo zvazku rimavskeho na svetlo ich vydala z jednej strany sme tu vdacni tomu ze ctena spisovatelkyna tieto skryte poklady tatier pred oci najblizsieho bratskeho kmena vystavila ale z druhej strany vsetko sa nam tak vidi ze by nas to ani pred svojimi ani pred zrakom celeho slovanstva nectilo keby sme my nase povesti z vlastneho domu v opravdovom slovenskom kroji vypravit ci nechceli ci nevedeli
z tejto jedinej priciny hladiac na cest narodnu pripravili sme slovenske povesti z nadrecenych zbierok do tlace a podavame vam drahi rodaci tuto jeden veniec z nich tej sme nadeje ze ho vdacne prijmete ako dar nie od nas ale ako pamiatky z davnovekej minulosti od tych ktori pred tisic rokmi po brehoch hrona vahu nitry a rimavy chodili a krasne kvety tohto venca vypestovali
nie co je nase ale co je vase to si vezmite slovaci to prijmite do kazdeho domu tomu naruc otvorte a k srdcu ho privinte tak ako svoj vlastny drahy narodny poklad
august horislav skultety pavol dobsinsky
moze sice prava slovenska povest aj inac ako takto aj v cudzej reci vypravovana byt ale rozumie sa nebude to viac original
vid ovidii metamorphoscon libri xv krema dva priklady v tychto mame ze osoba pretvorena naspat na osobu sa meni v knihe i io dcera inachova z jalovicky naspat na pannu a ulysses svojich spolocnikov u circe zo zvierat naspat na ludi meni
uz sice i slavny kollar v i diele zpievaniek str a podotkyna dve povesti ale je to len malickost oproti dalsim pracam aj velebni mnisi radu frantiskanskeho v skalici uz pred rokmi vydavali rozpravky ktorych predmety z nasich povesti vzate boli lez toto zase bez narodneho povedomia a prave len ako rozpravky vydavali v ktorych nase povesti popremienane alebo aj spotvorene sa nachodia
pisal on hned aj uvahy a vysvetlivky k nim ktore si ale na buducnost ponechavame i vyse s tym co sme o povestiach riekli my sme uvahy pisat nechceli ponechavajuc i to jak sebe tak aj druhym povolanym na dalej len nieco pre lepsie porozumenie a dorozumenie podotknut sme mienili
za tymto prvym zvazkom my len preto nevydavame druhy ale samostatne vystupujeme s prvym ze povesti rimavskeho len v vytiskoch suc vytlacene nedost rozsirene mohli byt po slovensku ale ak by taka bola ziadost velacteneho obecenstva znovu sa vydat mozu ako pokracovanie k tomuto nasmu vydaniu
zakliata hora
v nevelkom domceku zila si jedna chudobna vdova so dvoma synmi a ti boli akoby jeden druhemu z oka vypadol vlastna matka ich ledva vedela rozoznat bratia tito vo vsetkom pekne sa rovnali a matka by ich nebola dala za siry svet tak prechadzal rok za rokom a bolo vsetkym dobre
ale ako suhaji dorastli a videli ze druhi do sveta odchadzaju zacalo aj ich von z domu tahat a povedali matke ze sa chcu do sveta podivat tej to nebolo po voli
ach poveda ci vam je nedobre doma ze sa chcete do sveta pustat ktovie co by sa vam tam mohlo prihodit len vy radsej sedte doma a samu ma nenechajte
ale vsetko prehovaranie neosozilo nic co si raz do hlavy vzali to si nedali vyrazit neborka matka plakala den i noc a vsetky kuty vyoblievala slzami
ach mamo luba tesili ju synovia uz len tolko nenariekajte a nebojte sa tak za nas ved azda nejdeme prvi do sveta a o tri roky nas mate tu co vam dovtedy bude treba popredku vam opatrime
tu hned zacali znasat zita muky strovy omasty dreva aby vsetkeho na tri roky bolo dost ako to matka videla odlahlo jej trochu na srdci a ona im tiez jedno druhe chystala na cestu
vsetko bolo uz pohotove len este kus dobrej pecienky chybelo
deti moje mohli by ste poveda vybehnut dac zastrelit bez masa by som vas nerada pustila
chodia bludia po tej hore od rana do poludnia od poludnia do vecera ani len na daky slak neprisli zobrali sa ze sa vratia domov
tu zo dvoch stran vybehnu dva vlci a zacnu sa medzi sebou ruvat bratia aj mali aj nemali volu do nich strelit
ak by sme poveda oboch dobre nezlahodili mohol by sa napapreny vlk do nas oddat ale sprobujme im hodit po kusku slaniny s chlebom
ako im to zahodili vlci sa prestali ruvat a ako psi sli ticho za bratmi az ich peknekrasne ku samemu domu sprevodili vlkov zatvorili do mastale a oni vosli do izby
no coze ste zastrelili opyta sa matka
nic sme poveda nezastrelili ale sme doviedli dvoch vlkov a do mastale sme ich zatvorili
jaj beda mne skrikla matka uz je tam po mojej krave podte bezte ju obranit
bezali vsetci do mastale tu kravicka stala pekne na svojom mieste a vlci cusali v kute na pyskoch mali velke zamky nemohli sa nad tym dost prenacudovat
na druho rano poznovu sa vybrali na tu polovacku ale zas nezastrelili nic len nazad iduci zazreli ako sa dvaja medvedi medzi sebou trhaju hodili im po kusku slaniny s chlebom medvedi sa prestali trhat a sli za bratmi ku samemu domu kde ich do mastale zatvorili
matka ked pocula o medvedoch zase sa velmi prelakla ale ako sli opacit bolo vsetko pri pokoji aj medvedi mali na pyskoch zamky
na treti den pohotove nezabili nic len dvoch levov co sa medzi sebou driapali upokojili a doviedli domov
ako vidim povie matka z vasej pecienky je nic
a tak co insieho bolo pokladli si do kapselky od matky sa pekne odobrali a tie zvery vzali so sebou
tri dni tri noci stupali bratia spolu az prisli na krizne cesty tam stala jedna lipa
brat moj povie starsi na medzi sme tu sa musime rozlucit ty chod tamtou cestou a ja sa obratim touto ale vies ty co ked sa ci jeden ci druhy z nas bude stadialto vracat aby vedel ako sa druhemu vodi vyrezme si tu do tejto lipy mena a pozapichujme noze kto sa skorej vrati nech vytiahne noz z bratovho mena a ked vyjde krv moze vediet ze mu je brat zivy ale ak potecie voda istotne je mrtvy
mladsi brat na to pristal hned si povyrezavali mena a pozapichovali noze potom sa podelili so zvermi podali si ruky a siel kazdy svojou stranou
za vela chodil starsi brat sem a tam hustymi horami krasnymi polami kym sa dostal do jedneho mesta a to bolo celkom ciernym suknom obtiahnuto
vnisiel do hostinca a opytal sa hostinskeho
co tu dobreho slychat
hja veru nic dobreho ale zleho hej povie na to hostinsky tu v meste mame len jednu studnu z ktorej vsetci pijeme ale nam ta voda draho padne lebo v jednej diere za mestom byva drak s dvanastimi hlavami ktoremu kazdy den jednu panicku musia dat zozrat lebo ak by mu nedali nikoho by na tu studnu nepustil a museli by sme od smadu pohynut uz z dom na dom podavali mestania svoje dievcata a teraz je rad na kralovej dcere zato rozkazal kral mesto ciernym suknom obtiahnut ale aj to dal ohlasit ze kto by sa taky nasiel ktory by toho draka zabil ze mu tu svoju dceru s pol kralovstvom da za zenu a po kralovej smrti ze dostane celu krajinu
ako to nas suhaj pocul hned dostal chut na hrdo zatovstvo a povedal ze on chce toho draka zabit ak len bude moct
hostinsky bezal naraz ku kralovi ze u neho je taky a taky host s troma zvermi ktory sa dava na to zabit toho hada ze je sice len prosto obleceny ale pri tom vsetkom ze musi byt mocny ked take dive zvery vedel skrotit
kral sa tej novine velmi zradoval poslal mu hned pekne saty a odkazal aby nemeskal prist k nemu nas suhaj sa poobliekal a siel do palaca aj so svojimi zvermi tam mu vsetci boli vdacni a kral mu prislubil ze ak toho draka zmarni istotne jeho dceru dostane
on ale pytal aby jeho zverom dali na kazdeho po dva barany a jemu aby prichystali ostru sablu
este len svitat pocalo kralova dcera vysadla do koca koc sa pohol a za kocom kracal suhaj so svojimi zvermi s ostrou sablou v ruke ked uz boli nedaleko diery kazal kocisovi zastat kralova dcera zisla z koca a sadla na kona
tak poveda len sa mocne drzte a teraz presvihnite popred dieru aby sme draka vyklamali von koc ostane tu
kralova dcera preletela popred dieru ako gula drak to zanuchal a vytrcil hlavu ale miesto peknej panicky zablystala sa mu v ociach ostra sabla suhaj nelenivy odfrkla drakovi hlava drak sa na tom nahneval a vytrcil tri druhe hlavy z ktorych strasne plamen sibal tu priskocili zvery a zacali potvoru zo vsetkych stran sklbat pritom mily suhaj sekal rubal z celej sily a uz styri hlavy boli dolu
ale coze drak vytrcil naraz zase osem hlav i sibal strasnym plamenom ukonany ledvaze uz udrzal sablu aj vlk s medvedom uz nedovladovali a len tak zboku obskakovali tu sa mily lev rozbehne vyskoci drakovi na chrbat a mocnymi pazurmi vsetkych osem hlav aj s krkom od hnusneho tela odtrhol drak sa skydol a tie hlavy sa este aj po zemi za hodnu chvilu metali
suhaj vytiahol noz povyrezaval jazyky drakove odlozil do kapsy a bezal k oslobodenej kralovej dcere tato od velkej radosti nemohla sa mu dost nadakovat objimala ho a laskala potom vzala svoj prsten na dvoje ho rozlomila a jednu polovicu jemu dala
on ukonany polozil si hlavu na jej lono a zadriemal aj zvery si polihali a zaspali
ako to oplan kocis videl ze tak vsetci spia uchytil sablu a milemu suhajovi odtal hlavu princezku ale sedem raz zaprisahal ze ho nesmie prezradit hlavy z draka pobral na znak akoby on bol potvoru zabil a potom letel s princeznou ku kralovi
ked sa zvery prebudili tu vidia zabiteho pana od velkeho zialu zrevali a zavyjali strasne na to hned lev rozkaze vlkovi
bez chytro touto cestou tam stretnes hada ktory v pysku zelinu nesie aby vzkriesil svojho brata ktoreho vozy pridlavili pytaj od neho polovicku z tej zeliny a ak by ti podobrotky nechcel dat vezmi mu nasilu
vlk sa naraz zachytil cestou ale tam stretol furmanske vozy ako ho ludia zazreli pochytali druky a on v strachu zachytil sa nazad
no ty si sprostak povie lev bez ty medved a dones tu zelinku
medved sa rozbehol a trafil tiez na tie vozy ale ked furmani videli medveda pokryli sa do vozov ako mysi do diery pred mackou medved prisiel ku hadu a prosil od neho polovicu zelinky ale neprajnik odmahal a chcel medvedovi jed do tela pustit tento sa namrzel mileho hada dlabou pritisol a nasilu mu polovicu zelinky odnal ako blyskavica doletel k levovi a tento hned potrel zelinkou hrdlo panovo a hlavu prilozil ale nedobre lebo mu tvar bola ku chrbtu obratena
ako lev zbadal ze pan zle chodi a len tak sa potkyna volkynevolky prevalil pana na zem hlavu panovi odtrhol zelinkou potrel a teraz ju uz dobre postavil ktora sa hned prirastla suhaj prisiel k sebe skocil na nohy a vzdychol si
chut poveda ako sa mi dobre spalo
akoby sa nic nebolo stalo zachytil svoje zvery a siel kde ho oci viedli
o mesiac sa dostal zase do toho mesta a teraz ho videl cervenym suknom obtiahnuto obsadol na tom istom hostinci kde predtym a spytal sa co tam maju za novinu
dobru novinu povie na to hostinsky uz sa za nase dcery nemame coho bat lebo kocis kralov zabil draka prave teraz mu je zdavka a zajtra pojde s kralovou dcerou na sobas
ako to nas suhaj pocul zamyslel sa velmi mrzelo ho ze ho ten kocis z takeho stastia odtisol ale len zrazu vyskoci a povie hostinskemu
stavme sa ze ja z tej svadby budem host
hostinsky to nechcel verit nuz sa stavili
suhaj si vypytal jeden kosik napisal listok do ktoreho tu polovicu z prstena zavinul list polozil do kosika kosik dal do pysku medvedovi a poslal ho do palaca
pride medved do dvora tu hned vsetci psi a kopovy zacnu do neho brechat ale on si len stupal ticho dalej len ked vacsmi do neho dodievali zlozil kosik a rozohnal havkacov vratil sa pre kosik a vosiel do tej samej izby kde pri stole sedeli pani a hodovali medved kracal prosto ku kralovej dcere a podal jej kosik z pysku ako kocis medveda zazrel hned tri hlavnice spopod neho vypadli
princezka precitala listok vstala od stola nakladla co najlepsie kusy do kosika polozila aj plny pohar s vinom do ktoreho obe polovice z prstena pustila a to vsetko medved odniesol pekne panovi
hostinsky prehral stavku a suhajovi dobre padlo co mu kralova dcera poslala ked sa do chuti najedol vzal pohar a vypil ho na jeden dusok tu vidi naspodku prsten lebo sa tie dve polovice boli pekne zrastli to bol suhajovi znak ze mu dnes stastie dobre praje
hned sa aj so zvermi pobral do palaca a rovno stupal do tej izby kde hodovali ako ho kralova dcera zazrela naradovana skocila mu v ustrety a pred vsetkymi ho objala kral a hostia sa divali ze co sa to robi a oplan kocis triasol sa ako osika vsetky hlavnice spopod neho vyfrkli tu princezka musela vyrozpravat vsetko a suhaj na dosvedcenie toho ukazal jazyky z draka
so zlostnikomkocisom urobili kratko pravo dali ho tym zverom na marne kusy roztrhat kral bol velmi vyteseny a oddal dceru svoju jej opravdivemu osloboditelovi nas suhaj sa stal kralovskym zatom dostal pol kralovstva a bolo mu dobre ze si ani sam lepsie neziadal
v jedno rano ako ho mladenec obliekal vyzrel von oblokom a tu na jednej strane videl krasne zelene hory na druhom boku ale bola hora smutna ozltnuta ako v jesen to sa mu velmi divno videlo lebo vtedy prave stala najkrajsia jar
co je to poveda ze vsetky hory naokolo su tak pekne rozvite a len ta jedna je taka ozltnuta
pane povie na to mladenec to je zakliata hora tam uz vela ludi pohynulo lebo kto sa raz do nej dostane ten sa stadial viacej nevrati
on len pocuva a nic na to nepovie ale ho ta hora mrzela
dobre lebo nebars povie on raz svojej zene ze ide na polovacku zachytil zvery a siel
sotvaze bol za zahradou kde sa vezme tu sa vezme vyskoci proti nemu jedna liska pustil sa za nou aj so zvermi ale ju niako nemohli dohonit a na strelenie sa nezblizila
tak to slo za hodnu chvilu liska hned trochu postala hned zas vopred utekala a to len aby ich vzdy dalej a dalej vabila kralovmu zatovi bolo uz do nestrpenia namrzel sa a zaklial co predtym nikdy este nebol urobil a liska len to cakala lebo nad nevinnym nebola by mala moci tu mu zrazu skape z oci a on sa videl v hustej hore okolo neho tma ako o polnoci pocalo mu byt uzko a rad by sa bol na slobodno dostat ale sa on veru len vzdy hlbsie a hlbsie zamotaval lebo ho ta hora mamila
pod jednym dubom zastal a ze bol lacny nakladol si ohna a zacal si slaninku piect tu pocuje nad sebou volat
zima mi zima mi
on sa obzrie a vidi na strome jednu skrcenu staru babu sediet
ked ti zima pod sa zohriat ten tu dolu povie a na to ostalo ticho
zase sa len po chvili ohlasi
zima mi zima mi
povedam ti ked ti zima pod sa zohriat
bolo zase ticho
po treti raz sa ohlasi
zima mi zima mi a tento jej namrzeny zavola
pod sa zohriat alebo mlc
ved by som sa isla ale sa tych tvojich zverov bojim na ti tento prutik posibaj ich potom zidem
on posibal zvery a striga zisla dolu odbehla na stranu a cosikamsi doniesla na drevci zopchnutu zabu a pocala ju obracat nad ohnom ako tak tu zabu obracia len ti ho pocne prekarat
ty pecies slaninu ja peciem zabu mne bude slanina a tebe zaba
a pritom hned na slaninu mast zo zaby kvapkala hned mu ju cez usta pretahovala
ked mu to tak dakolko raz opakovala on sa nahneva a zahucka svoje zvierata do nej ale tie sa nepohynali z miesta lebo od toho pruta skameneli obrati sa k nim ale vtom ho striga prutikom posibala a on naraz tiez tam skamenel
potom ho schytila a zavliekla do jednej jamy kde uz mnoho ludi bola odmarnila
v kralovskom palaci ak cakaju tak cakaju mladeho krala ale presiel den presiel i druhy a on sa len nevracal
boli vsetci smutni a nemysleli inak len ze musel do zakliatej hory pobludit a tam zahynul
mladsi brat sa vracal domov a prisiel na krizne cesty
akoze sa poveda mojmu bratovi vodi
vytiahne zapichnuty noz a tu sa cedi jednym krajom krv druhym krajom voda
no mysli si toto je nedobre ten je aj zivy aj mrtvy musim ho ja ist vyhladat
a hned sa pustil tou cestou ktoru si brat jeho bol vyvolil
ide ide aj so svojimi zvermi ide hustymi horami krasnymi polami az sa dostal do toho palaca kde sa jeho brat bol prizenil
kralova dcera stala prave na dvore a ked ho zazrela naradovana bezala mu v ustrety
ach poveda kdeze si mi tak dlho ako tazko za tebou cakam
poznavala ho za svojho muza lebo ako vieme boli rovni ako jeden
on sa vyhovoril ako vedel lebo sa hned spamatal ze je u bratovej zeny
ked uz bola noc a isli si polihat mladsi brat medzi seba a bratovu zenu zabodol do postele mec tato nevedela co si ma mysliet ze jej muz pod tym casom od nej tak odstydol a cez celu noc plakala
rano pozde vstaval lebo bol velmi dokonany ked ho mladenec obliekal zazrel i on tu smutnu ozltnutu horu a opytal sa
co je to ze vsetky hory naokolo su tak pekne rozvite a len ta jedna je taka ozltnuta
mladenec vyvalil oci
ved som vam poveda o tom uz raz rozpraval ci nepamatate
nepamatam ze by si mi bol o tom rozpraval povie na to mladsi brat
a mladenec mu rozpovedal ze je to taka a taka zakliata hora a kto sa raz do nej dostane ten stadial nevyjde viacej
nebolo mu treba viacej pocut hned si pomyslel ze jeho brat tam dakde musel zle pochodit
vybral sa i on na polovacku a vsetkym cinom sa mu s tou liskou vodilo ako jeho bratovi lenze tento mladsi brat nezaklial
prisiel k tomu dubu nakladol ohna a zacal si slaninku prazit zvierata stali na boku a lizali svojich skamenenych bratov
zima mi ohlasi sa stara striga z duba
ked ti zima pod sa zohriat zavola ten zdola
ved by som sa isla ale sa tych tvojich zverov bojim na ti tento prutik posibaj ich potom zidem
suhaj sa obratil a tu pri svojich zveroch zazrie aj tie skamenene hned mu svitlo v hlave
pockaj mysli si ved ja teba zriadim
neposibal zvery svoje ale zem
striga zisla dolu doniesla na drevci napichnutu zabu a zacala ju obracat
ty pecies slaninu ja peciem zabu mne bude slanina a tebe zaba prekarala suhaja a hned mu na slaninu mast zo zaby kvapkala hned mu ju cez usta pretahovala suhaja to namrzelo dal jej zaucho tu striga do neho len zahrdusit a zahrdusit ale on zavolal na zvery a tie sa oddali do nej tu striga v strachu zacala sa prosit aby ju nedal roztrhat
vzkries poveda tieto zvery potom ta pustim
ona vyzula svoje cizmy a dala mu ich obut aby sa vyskriabal na strom ze tam najde zlaty prutik tym aby posibal zvery on urobil vsetko tak posibal zlatym prutikom zvery a naraz ozili
ulapte ju i vy zavola zase a driapajte do ziveho kym nepovie kde mi brata podela
striga nemohla vydrzat bolest dala mu jednu mast aby tam a tam siel do tej jamy a tou mastou bratovi hrdlo potrel naraz ozil a prisli oba ku zverom
ale len pocujte co sa vam tu teraz stalo zvery bez vsetkeho huckania same sa oddali do strigy cepiec jej odfrkol do ohna a prastal strasne roztrhali ju na franforce ked bolo po strige naskutku sa dookola rozvidnilo a cela hora sa utesene vyzelenala
a teraz len este bolo co bolo tie prve zvery ktore boli skameneli naraz sa na ozbrojenych rytierov obratili a tie zvery co neboli skameneli na drobne kusky rozsekali a na jednu hrbku pokladli sotvaze ich tak pokladli uz vstavali z toho posekaneho masa traja tym podobni rytieri tu sa vsetci po bratsky pobozkali a viny svoje si odpustili
na vsetko toto s divom hladeli nasi bratia a temer vlastnym ociam neverili tu sa ohlasi jeden z tych siestich
nedivte sa dobrodincovia nasi ale pocujte co vam mame povedat my sme siesti bratia z kralovskeho rodu ale rodicia nas nechali nepodelenych tak sme sa vzdy medzi sebou vadili kto z nas ma byt kralom za to nas jedna z rodiny nasej zakliala ze bohdaj sme sa ako vlci medvedi a levi medzi sebou bili dokial nas len dvaja nevinni bratia neupokoja a my si jeden druhemu dobre neurobime a takto uz viete vsetko co sa stalo ako sa stalo a ako sa malo a muselo stat my ale vam darujeme vsetko nase bohatstvo a pod vasou opatrnostou chceme zivot nas dokoncit
vratili sa vsetci do kralovskeho palaca tam bol rozoznany muz od nemuza brat od brata a drzali este sto raz vacsiu slavnost ako bola skorej
o maly cas doviedli dobri synovia aj svoju matku starsi brat ostal tu kralom a mladsi sa odobral s tymi siestimi do ich krajiny kde mu z vdacnosti prepustili kralovsku korunu a pomereni zili medzi sebou pokojne a stastne
podla druhych pozatinajme valaskami do tejto lipy kto sa skorej vrati a uvidi ze zo zatinu bratovho ide krv atd
dajedni dokladaju ze iduci od kriznych ciest chcel zostrelit dva holubky ale tie sa prosili aby im dal pokoj zo mu budu na dobrej pomoci teraz tieto holubky prileteli a odhanali kridlami od jeho lic plamen
laktibrada
jeden chudobny clovek mal od svojej prvej zeny jednu dceru nezadlho ako mu ta prva zena umrela vzal si druhu zenu a ta tiez mala od svojho muza dceru rovesnicu tamtej to dievca co od tej prvej zeny mal bolo velmi statocno a poriadno ale toto druho nedobre sa spravalo a nikdy nic robit nechcelo a predsa ta macocha vzdy len svoju dievku vychvalovala ze aka to robotnica aka to statocna dievka a tu svoju pastorkynu bila a nahanala a ustavicne ju hresila ze aky to darobnik aky lenoch
chodievali tieto dve dievcata spolu na priadky ta macochina dievka naveky na priadkach len smiech a zhon robila a nikdy vreteno nenapriadla tato druha zase vzdy ticho sedela priadla a domov aj po dve aj po tri plne vretena donasala ale macocha i pri tych priadkach len svoju vychvalovala a ukazovala si muzovi tie vretena co ta jeho dievka napriadla
pozri poveda tvoja dievka nic nevie a moja aku peknu priadzu ma
a tak aj pred druhymi ludmi svoju chvalila a tamtu ohovarala a hanobila
raz isli tieto dve dievcata vecer z priadok do domu len tu ako uz mali pri dome cez lesu prekracat prebehne ta macochina dcera tuto a skoro prekroci cez lesu ako uz bola za lesou povie ku nej
ach sestricka moja draha dajze daj zadrzim ti tie tvoje vretena kym prejdes cez lesu aby si dako nespadla a na ne sa nepreklala
tato nic zleho nemyslela a podala ich sotva boli vretena v ruke hybaj ta popredku k materi aj k otcovi a zacala sa chvalit ze kolko ona napriadla a jej sestra ze nic
este len teraz nastal krik a zvada pre neborku sirotu
vidis poveda macocha k muzovi ta tvoja chyrecna dcera je len taka daromnica dobrou sa stavia a neurobi ani certa ja ti takeho hniliaka viacej v dome trpiet nebudem urob si s nou co chces zajtra rano ti ju vypravim z domu
rano este za tmy naviazala macocha do starych handar a mieskov miesto muky popola miesto kase piesku miesto slaniny kusy z dosak miesto chleba skala a povedala si muzovi tu som ti jej nahotovila strovy slaniny a chleba na cestu pakuj sa mi s nou z oci a daj ju dakde do sluzby kde mozes nech ju viac nevidim
otec vzal sekeru na plece pobral sa aj s dcerou prec a zaviedol ju do hory tu nazotinal stromov a vystavil jej jeden domcek a nedaleko na buka pripravil jedno kladivce aby klopalo ked nan vietor zaveje potom jej povedal
no ostanze ty dievka moja len tu a ja ti este idem dreva narubat co si pri nom jest uvaris ved ma ty pocujes kde budem rubat
a on ju tam nechal a sam odisiel domov
to kladivce na tom buku vietor neprestal pohybovat nuz ono naveky klopalo klop klop a mila dievka sa vzdy nazdavala ze to otec to drevo rube a cakala kym s narubanym sa vrati len tu veru raz uz vecer prichodi a mily otec sa este nevracia vyjde von obzriet ci ho dakde nevidi tu pocuje kladivce na strome klop klop vtedy sa neborka spamatala a poznala ze ju to otec oklamal bola uz aj lacna nuz isla dnu ten svoj batoztek rozviazat ze si aspon kus chleba zaje a tu miesto chleba skaly miesto muky popol a miesto kase piesok
rozzalostila sa neborka a zacala velmi plakat vtom ako tak place pride jeden stary zarasteny zobrak ku nej do chyze
pan boh daj stastia dievka moja riekne ku nej starucky zobrak
pan boh daj i vam stary otec odpovie dievca vitajteze pri nas vitajte
dakujem pekne dievka moja ci by si ma trochu nezmyla aj veceru ci by si mi nedala
ach veru by som vas vdacne aj zmyla aj nachovala ale vidite ja tu ani vody nemam ani do coho nabrat keby aj bola a moja macocha mi miesto muky popola miesto kase piesku do batozka naviazala
no nic to dievka moja len ty chod von na dvor najdes tam studnicku
ona ide na dvor tu tam studnicka pri nej vedierce nacrela vody a niesla dnu pride dnu tu tam po stenach tanieriky aj misky nakvacane a na polici hrnce a stary zobracik uz bol za ten cas ohna rozduchal ani dobre svojim vlastnym ociam neverila ale chytro len postavila tej vody aby oletnela rozviazala este ten svoj batozok ci este dac v nom nenajde a tu miesto popola muka miesto piesku kasa miesto dosak polty slaniny a miesto skala chlieb hned postavila veceru
potom staruckeho pekne poumyvala obriadila nachovala a do tej svojej komorky na tie svoje handricky ulozila sama si lahla do izbicky na lavicku a usnula
o polnoci klope volac na dvere a vola
na piad chlap na piad chlap na laket brada
otvor mi otvor mi dievcicka mlada
ona skoci a otvori tu vidi jednu laktibradu pred sebou laktibrada prisla dnu a vela dukatov a zlata jej doniesla
toto ti poveda za to ze si ma tak dobre vysluzila bo ten stary zobrak to som ja a teraz chod lahni si sama v komorke do postele
a vtom laktibrada zmizla
ona sla do komorky a tu miesto starych handar pekna postel odpravena a jedna truhla plna satami nikdy sa jej este tak sladko nespalo ako tej noci
na treti den ju siel otec z domu opacit myslel si ze alebo od hladu skapala alebo ze ju tam dive zvery roztrhali a tak ze aspon kosti z nej pozbiera tu pride ku dievke a ta v peknej chyzi sedela a priadla
no akoze sa ty tu mas dievka moja
dobre otec moj veru ste ma do lepsej sluzby nemohli zaviest hned sa mu pochvalila a zacala rozkladat ako sa jej vodilo potom mu dala za obrus dukatov so sebou
mily otec ide s dukatmi domov este len zdaleka isiel uz ho doma sucka zazrela a zacala stekat
pred nim ide cen cen
za nim ide cen cen
nie tak sucka moja ozve sa macocha ale
pred nim ide hrk hrk
za nim ide hrk hrk
ale sucka neprestala
pred nim ide cen cen
za nim ide cen cen
tu pride gazda do chyze a povie
zeno daj kosiar
a ona
este by ja na tvojej dievkine kosti dala kosiar
iba ked zacne dukaty z obrusa sypat vtedy zena chytila kosiar a zbierala co sa bolo rozsypalo
no aleze uz teraz aj moju dievku odved sluzit ked si tvoja tak dobre vysluzila hovorila macocha
a hned zacala tu svoju dievku vypravat dala jej peknu novu postel so sebou aj siat od vymyslu sveta aj strovy aj omasty kolko len stacila uniest a s tym siel i s touto mily tatko do hory vystavil jej domcek aj komorku a nechal ju tam
sedi ona sedi v tej chyzi a rozmysla co si bude varit vecer pride dnu stary zobrak
pan boh daj stastia dievka moja ci by si ma nezmyla
a ona vezme metlu
este som len teraz prisla a uz ta cert doniesol
a vybila ho von
no ved je nic dievka moja povedal zobracik a tasiel
ona si navarila najedla sa a lahla si do postele a spala len tak odfukovala
o polnoci pride laktibrada a vola
na piad chlap na piadchlap na laket brada
otvor mi otvor mi dievcicka mlada
ona sa zlakla a skryla sa za pec do kuta tu laktibrada dvere vylamal a stal si naprostred chyze a zase tak krical potom ju chytil a z koze ju vytriasol maso z kosti poobhryzal a kozu zavesil na dvere potom vzal hlavu a gamby z ust odrezal ze sa len tak zuby vyskierali vybil jednu sibu na obloku a tam zastrcil tu hlavu
na treti den ide otec z domu po dceru a zena mu novy novucicky obrus dala so sebou prichodi ku domceku a tu vidi hlavu a zuby z obloka strcat
ej poveda musi jej dobre byt este len zdaleka idem a uz sa mi usmieva
a tu pride dnu tam iba kosti na jednej hrbke a koza na dverach zavesena a hlava v obloku zastrcena nepovedal nic len zobral co nasiel do obrusa a pod domov
prichodi ku domu tu ho zazrie sucka a zacne
pred nim ide hrk hrk
za nim ide hrk hrk
nie tak sucka moja ozve sa mater ale
pred nim ide cen cen
za nim ide cen cen
ale mila sucka neprestala
pred nim ide hrk hrk
za nim ide hrk hrk
zena vzala metlu a odbila ju
otec prisiel dnu do chyze a ona skoro doniesla kos ze sa jej budu sypat dukaty tu sa vysypu same obhryzene kosti
bakinku
panna z rosy pocata a z devat matiek splodena
bolo to v devatdesiatej krajine pri sklenenom mori a pri drevenej skale zil tam jeden bohaty pan mal vsetkeho dost co mu len srdce zaziadalo ale nemal ziadneho potomka devat rokov sa modlil kazde kazdicke rano ked slnce vychodilo na kolenach a prosil boha aby mu pozehnal potomka napokon predsa narodil sa mu syn v tvari mal dve ruze v ociach dve hviezdy ale na jazyku ustavicny plac ustavicno nariekanie neborak otec cakal cely dlhy rok a dieta plakat neprestavalo ziadno cicikanie ziaden spev ziadno kolimbanie ho neuspokojilo ziadne lieky najmudrejsich bab a lekarov nespomahali cakali i druhy i treti rok ale dieta neutichovalo a porady ani pomoci nebolo nikde
raz mu predsa napadlo aby kolko mesiacov do roka tolko poslov na vsetky styri strany sveta rozposlal dako spomozenie hladat i vybralo sa teda dvanast poslov na dobrych konoch v kazdu stranu sveta po traja a on im prikazal aby sa nevratili dovtedy kym sa len dakde nevyzvedia co by mohlo usmech vyvabit na usta jeho dietata poslovia sa rozbehli na vsetky styri strany sveta a mily utrapeny otec cakal doma ci dac dobreho naspat donesu
necakal dlho na deviaty den vracali sa dvanasti poslovia kazdi traja z druhej strany sveta a ked prvi traja predstupili pred pana zacali takto vypravat
bezali sme poveda v nasu stranu vypytovali sme sa od kazdeho koho sme postretli co by mohlo na usta vasho dietata usmech vyvabit ale dlho nadarmo raz sme prisli ku jednej rieke a kone sme popchli ze ju prebrodime tu nam zavola z druhej strany jeden starec temeno hole a brada dlha sediva
stojte poveda a neopovazujte sa cez tuto rieku viem ja dobre za cim vy idete a co hladate
no ked ty to vies takze nam povedz riekli sme mu my
a on nam
hm deti moje neprivabi na usta vasho panovmu dietatu usmech ani spev ani kolimbanie ani noc ani den ale keby vas pan po tri razy tieto slova k nemu preriekol
neplac syn moj dam ti zenu z rosy pocatu a z devat matiek splodenu tak to dieta prestane plakat
to vraj povedal starec a skapal my sme sa vratili a tuto novinu sme vam doniesli
prvi traja odisli od pana predstupili druhi treti i stvrti traja a tu samu vec tie same slova rozpravali panovi na styroch stranach sveta ta sama rieka ten samy starec tie same slova
toto vsetko nasho utrapeneho otca i podivenim i ufnostou naplnovalo uz teda len siel nad kolisku synovu a hovoril tie slova
neplac syn moj dam ti zenu z rosy pocatu z devat matiek splodenu
a hla na prvom raze dieta utichuje na druhom uz pekne cusi a na tretom raze usmeje sa mu akoby na striebornych strunach zahral a rucickami tlapka
potesil sa otec dobre od radosti dakde sa ta nepodel
dobre lebo nebars
roky sa minali i pominuli maly placko rastol az i zrastol na krasneho mladenca v tvari dve ruze v ociach dve hviezdy na jazyku strieborne struny ale kym syn rastol otec sa ostarieval az aj videl ze uz dlho na tom svete zit nebude nebol by uz dbal aj na druhy svet sa odobrat ale syn bol este nezaopatreny nic si teda tak neziadal ako cim skorej ho ozenit
stary som syn moj stary prerecie raz k nemu dneszajtra zatlacis mi oci ale nerad by som este zomriet kym ta neozenim styriadvadsat raz ta uz popreskacovali mrazy ty si to co mas byt krasnych dievok naokolo dost vyber si ktoru ti srdce zaziada
tak otec tak povedal syn cakal som uz raz na tieto vase reci ci znate co ste mi este na koliske slubili zenu z rosy pocatu a z devat matiek splodenu tu mi dajte a ja sa hned ozenim ale druha nikdy mojou zenou nebude
zarmutil sa otec nad takymito recami lebo len to na svete necakal ale si myslel ze jeho syn uz davno na to zabudol dost on jemu i tu i tu naradzal dost sa ho naprosil a nahovoril sa mu ze takej nikde nieto syn len ostal pri svojom napokon este aj to povedal ze nespocinie kym si sam taku zenu nevyhlada a strojil sa do sveta ked uz ani tak ani tak nic nemohlo byt prepustil ho otec a pozehnal na cestu
mlady pan si vzal este dvoch druhych kamaratov so sebou posadali na kone a tak sli vsetci traja dva dni dve noci jednostajne na treti den prisli do jednych hor a v tych horach uz samy vecer zabludili do jednej hlbokej tesnej doliny same zapole sa vypinali z jednej i druhej strany doliny takze ani napravo ani nalavo von z nej nemohli
porucenobohu povedal mlady pan uz kde prideme tam prideme touto dolinou len podme dakde si azda daky noclah vyhladame
tak len sli az pozde na noc prisli ku jednemu drevenemu domceku v tom domceku byvala jedna stara vedomkyna vnidu dnu pokloni sa jeden z nich
boze daj stastia stara matka
ale tu nic len naprostriedku izby vatra z ktorej svetly plamen vyblkuje okolo ohna devat vriacich hrnkov frfloce a v nich sa vari devat clovecich hlav do hrncov hladi stara hrbata zena oci ako paste zuby ako koly ruky ako hrable a v nich nadoba so vseliakymi zelinami
boze daj stastia stara matka ozval sa druhy ale i teraz ako prv nik nedakuje
boze daj stastia stara matka ozval sa treti sam nas mladenec
stara vedomkyna obratila uskvarenu tvar proti nim a chraplavym hlasom odpovedala
boze daj i vam boze daj ktoze ste vy deti moje ale kto ste kolvek netreba mi vas hladat odtialto uz dalej nepojdete tu vas poskrtim
nasi pocestni sa prelakli ale nas mladenec len smelo odpovedal
ej nieze tak stara matka nie radsej sa zmilujte a povedzte nam kde by sme nasli pannu z rosy pocatu a z devat matiek splodenu
nuz tak nuz tak poveda striga a komuze to ta panna komu
tu jej nas suhaj porozpraval vsetko ako sa mu vodilo od malicka
he he he syn moj he he he zachripela striga divno to divno ale prave ze je divno a ze si sa mi zdoveril darujem ti zivot ja sice o tej panicke nic neviem ale na ty tento prutik ten ta zavedie na havranov vrch kde moja mladsia sestra byva pekne sa jej poklonis ako si sa mne poklonil boze daj stastia stara matka donasam vam pozdravenie od vasej sestry z tesnej doliny bude ta potom rada mat a nic ti neurobi ta ti povie co vie dnes uz len u mna prenocujete rano pojdete dalej
len co sa rano dnik zabelel uz nasi pocestni pustili sa na cestu sli zase dva dni dve noci prosto za prutikom kade ich ten viedol na treti den zdaleka sa im ukazal vysoky skalnaty vrch a okolo neho cierno koleso akoby oblaky cim blizsie dochodili tym cernejsie to bolo ako by navidomoci cierne mraky boli rastli uz sa veru aj nazdali ze su to oblaky a burky sa obavat pocali len tu vecerom ako dochodia k vrchu rozletia sa na vsetky strany tie oblaky iba ako bodky sa po nebi zacerneli a strasne krkanie sa strhlo to boli havrani co sa cez den zhanali okolo starej vedomkyne a na noc prec uleteli teraz uz zvedeli i nasi pocestni kde su a prosto sa ponahlali na havranov vrch
tu stal dreveny domcek vedomkynin vnisli dnu mlady pan sa poklonil
boze daj stastia stara matka prinasame vam pozdravy od vasej sestry z tesnej doliny
vitajte deti moje vitajte a coze mi noveho od nej poviete ci uz uvarila tych devat hlav a ci pripravila z nich tej masti co ked nou dakto sa potrie potom ho nikto viac nevidi no ale len si posadajte a ty prutik vitaj tiez vyskoc hore na policu a tes sa tam s tvojim bratom
a v tom okamzeni sa vymrstil prutik na policu ako mu pani kazala cierna ucadena bola strigina izba naprostred izby frflotala smola a zo smoly devat ruk a devat noh trcalo
he he he rucky he he he nozky varteze sa varte rihotala sa striga a tancovala okolo kotla
ale povedzte deti moje co vas ku mne prihnalo obratila sa zrazu k hostom
tu jej mladenec vsetko vyrozpraval kde on ide co on hlada
neviem syn moj a co by ma priam dvanast havranov po svete roznosilo neviem o tej panicke ale sa mi vidi ze ju raz spominala moja mladsia sestra zajtra pojdete k nej na jastrabovu skalu moj prutik vas povedie poviete jej tak ako ste mne povedali boze daj stastia stara matka donasame vam pozdravenie od vasej sestry z havranovho vrchu a bude vas rada mat a povie vam co mate dalej pocat
nasi pocestni si potom polihali a ked si trocha pospali este pred svitom zobudila ich stara a vypravila na cestu sli zase dva dni dve noci za prutikom a na treti den zdaleka sa im ukazala jastrabova skala hned ju poznali po krdloch jastrabov ktore ju obletovali vecerom dotiahli az ta zosadli z koni a vnisli do dreveneho domceka
boze daj stastia stara matka poklonil sa mladenec donasame vam pozdravenie od vasej sestry z havranovho vrchu
vitajte deti moje vitajte recie stara vedomkyna ci moja sestra uz uvarila devat ruk a devat noh no ved uvidime ci preukaze z nich tej masti co ked nou clovek sa pomasti tam bude kde si zaziada a ty prutik vyskoc k tvojmu bratovi na policu
nizka obsarpana jej izba po stene a po izbe vidno splachy krve naprostred izby devat ohnov a pri nich devat krvou naplnenych hrncov frfloce a v nich devat clovecich srdc sa vari
he he he srdiecka varte sa varte smeje sa striga a zuby vyskeruje a dlhym ozechom naprava ohen varte sa varte navarim z vas masti ktorou ked sa dakto pomaze kazdy kto ho vidi donho sa zalubi ej ved ja preukazem to co ziadna este nepreukazala len co sa zideme do rakosa na tokajskom vrchu nuz a vas deti moje coze sem prihnalo
tu doverne krocil nas mladenec pred nu a porozpraval jej vsetko
hi hi hi syn moj usmiala sa proti nemu vedomkyna a lica mu pohladkala pekny si pekny aby ma jastraby po skale roznosili krajsi od toho s ktorym sa ma zosobasit o dva tyzdne ta po ktoru ides tvoji dvaja sluhovia zostanu u mna a ty sa na rano vyberies na cestu do ruzoveho zamku tam byva panna z rosy pocata a z devat matiek splodena na ti tuto flinticku prve vtaca ktore vidis zastrel srdiecko mu vymni rozrez a potri sa jeho krvou a spravis sa takym vtacatkom ako to bolo potom syn moj poletis za mojim prutikom ponad hory doly az na oblok tej panicky ona ta pusti do izby a ty sa spravis na krasneho mladenca ako si teraz co budes mat dalej robit poradis sa s nou
zavcas rana letel nas mladenec ako vtacik ponad horydoly za prutikom az ku ruzovemu zamku tu ho prutik zanechal a on obletoval vsetky obloky pri ktorom by ta panna sedela az doletel k najvyssiemu tam i s jednou starou pestunkou sedela panicka v nebovych satach vlasy mala zlate lice ako sneh usta ako ruzovy puk ale z oci jej naveky slzy ako rosa kvapkali ako to vtaca videla hned sa jej vyjasnilo jedno oko
ach poveda ake krasno vtaca nam na oblok priletelo veru tu este takeho nebolo vidat pestunka pust ho dnu
pestunka otvorila oblok a krasno vtaca zletelo na izbu a hned sa premenilo na krasneho mladenca v tvari dve ruze v ociach dve hviezdy a na jazyku strieborne struny
nuz kdeze si sa ty tu vzal clovece skrikli obe odrazu ved sem ziadna ziva dusa nechodi
uz som ja tu povie mladenec a vyrozpraval im vsetko ako sa jemu od detinstva vodilo a akou cestou sa sem dostal
ach ja som ja ta nestastna odpovedala panicka ale teraz neviem ako ma dostanes neviem ci si pozde neprisiel uz ked si mne ty vsetko vyrozpraval rozpoviem ti i ja kde som sa tu vzala vidis mam ja jedneho zakliateho otca ktory i teraz kdesi po svete bludi a spocinku nema tento moj otec dakedy sa bol zaprisahal ze on ziadno dieta nechce mat a predsa sa raz ozenil a preto svoju prvu zenu ked mala porodit preklal aby to dieta z nej na svet nemohlo a tak potom urobil i s druhou i s tretou svojou zenou az do deviatej ale ta deviata ked zomierala tak ho prekliala aby nezomrel pokial mu devat zabitych manzeliek neporodi dceru a po smrti aby nemal pokoja pokial ta jeho dcera sa nevyda sto rokov sa pominulo od toho casu moj otec sa ostarel a pokoja nikde nemal a smrt neprichadzala i chodil on oplakavat svoje hriechy kazdy od boha den k deviatim hrobom svojich manzeliek na ktorych ustavicne devat stolistovych ruzi kvitlo jeden raz ked tak plakal prisiel nanho sen a snivalo sa mu ze prisla k nemu deviata manzelka a hovorila
muzu muzu oplakal si svoje hriechy ja ti odpustam devat ruzi z tychto hrobov dnes vecer obtrhaj do jedneho pera zviaz a na prostredny hrob poloz na tom hrobe holokolenacky klac celu noc a modli sa bohu i sprchne z neba rosa na ruzove piero a miesto neho najdes do rana dceru
otec urobil ako mu jeho manzelka kazala a tak sa i stalo ja som ta dcera z rosy pocata a z devat matiek splodena
ale tlaci mojho otca este druha kliatba on bludi po svete a nema pokoja pokym ja sa nevydam to nebol nikto druhy len on ktory tvojho otcovym poslom dal radu aby ti mna za manzelku slubil ale teraz neviem ako ma dostanes lebo ja som o tom nic nevedela komu som slubena a preto nedavno ked prisiel ku mne jeden drak s deviatimi hlavami i tomu som sa slubila len aby som si otca oslobodit mohla o dva tyzdne si ma prist pre mna len to ma este tesi ze ako do nikoho dosial tak ani donho som sa este zalubit nemohla ale mi spominal ze v ten cas musim sa uz donho zalubit iste on to vie o tej masti co vedomkyna na jastrabovej skale hotuje a ked ju on skor ako ty dostane a ku mne pride tak musim byt jeho
neboj sa nic ked je len to povedal mladenec mna vedomkyna rada ma a da mi tej masti skor ako jemu
jaj to by este bolo ako by bolo recie panicka ale akoze ty tu cestu obchodis ved odtialto len na jastrabovu skalu treba dva tyzdne nie to este ta aj sem prist
i tomu spomozeme povedal mladenec a premenil sa na vtaca a letel zase naspat na jastrabovu skalu
trinast dni a trinast noci sa pominulo panicka v ruzovom zamku este vzdy na to jedno oko slzila lebo tu bol den strnasty v ktorom sa mala do draka zalubit a s nim zosobasit a o mladencovi este ani chyru ani slychu uz dolietal drak na ohnivom voze k zamku panicka sa triasla od strachu ako osika tu zaklope vtaca na oblok ona mu otvori a pred nou si stane pekny mladenec v tvari dve ruze v ociach dve hviezdy a na jazyku strieborne struny hned sa jej i to druhe oko vyjasnilo a donho sa zalubila a on do nej
vtom vpalil drak do dveri a ako ho zazrel ze je uz tam len od jedu zareval a hned sa rozlial na smolu
tak sa pobrali prec z ruzoveho zamku a nechali ho tam pusty ako dolu idu tu pri deviatich hroboch stoji starec temeno hole a brada dlha sediva
tajdete hovori a o mna sa ani neobzriete
obzru sa a tu otvori sa hrob desiaty starec klesne do neho a zem za nim zasype sa
potom uz sli a prisli domov k mladencovmu otcovi tento sa im nemohol dost natesit zvolal hosti a drzal veliku svadbu svojmu synovi s panickou z rosy pocatou a z devat matiek splodenou
snem zhromazdenie
tokajsky vrch pri tise na ktorom sa rodi to najlepsie vino v uhorsku plati napospol v rozpravkach o strigach ako miesto ich rakosu snemu kde v tu noc pred luciou schadzat sa mali
matej velky kral a uliana velka kralovna
jeden sedliak mal dvoch synov a ti chodili po skolach kym vladal len trovil na nich ale co mnoho to mnoho napokon mu ostal mesec prazdny v jedny sviatky ako zvykli ziaci prisli aj oni domov najest sa dobrych halusiek a co treba nadalej sa zaopatrit ziakom cez sviatky bolo veselo ale na neborakovi otcovi bolo poznat ze je smutny na druhy den mali sa uz zase do skol vratit stary sedel za lipovym stolom a drzal podoprenu hlavu
ale otec povie mu ten mladsi syn uz som sa vas kolko raz mal opytat co vam chybi ze ste cez cele sviatky jednostaj taky smutny
syn moj drahy vzdychol si otec akoze nemam byt smutny vy mi povedate ze vam nechybi uz len rok aby ste tie skoly vychodili a ja vam nemozem dat viacej nic do grajciara ste ma vytrovili myslel som si i tak i tak ze este coto zozeniem ale darmo ja nevidim sposob tu niet insej rady vy musite doma ostat a ulapit pluh kosu a cepy
nevidelo sa to milym kompanom aby oni mali orat kosit mlatit popozerali jeden na druheho a vysli von na dvor
povie tu mladsi starsiemu
bracek ja pojdem na vojnu tam je lahsi zivot
dobre povie na to starsi ja pojdem s tebou
otcovi neriekli slova sli a stali za vojakov
pri vojsku im obom stastie sluzilo sprvu ich pravda zamiesali len medzi sprostych ale ze boli obratni a do pisma sa dobre rozumeli o kratky cas dostali sa vyssie o rok o dva zase vyssie az sa stali najvacsi pri celom vojsku a ako taki mohli uz smelo von a dnu u krala chodit to im este nebolo dost zacali pred kralom vykrucat z akej oni kniezacej rodiny pochadzaju a ako ich predkovia tak a tak nestastlivo presli kral to vsetko uveril a lutoval ich velmi a od tych cias rozkazal im davat plat aky kniezatam prislucha
v takej slave zabudli oni na svoje kompanstvo zabudli aj na chudobneho otca
ale raz predsa prebudilo sa srdce v mladsom bratovi
hej brat moj povie starsiemu my sme teraz bohati pani ale kto vie ako je nas otec ktoreho sme my nanivoc priviedli od trinastich rokov nic nevieme o nom a on nechyruje o nas svedcilo by sa ho aspon raz navstivit
starsi prisvedcil mladsiemu dali po styri paripy zapriahat do hrdych kocov a leteli ta kde dakedy ako suhajci rastli
pod tym casom kym synovia k takemu velkemu panstvu prisli neboracik otec trel psotu a biedu o rok na to ako kompani zmizli prisporil sa jeden syncek v dome a dali mu meno matej ale onedlho pochovali matku a samotny otec nevladal opatrit hospodu najskorej sa musel popredat statocek zatym zemicky a lucky a napokon domcek a co este bolo najhorsie neboracik otec na obe oci zatemnel coze si mal biedny clovek pocat pustil sa po dobrych ludoch a maly matej viedol si slepeho otca za palickou
bohati synovia nenasli otca doma zaraz vypravili na vsetky strany poslov za nim navela ho predsa nasli a doviedli k jeho synom tito sa zhrozili nad otcovou biedou a dali ho hned statocne osatit chceli mu aj pekny dom kupit ale on si len svoj stary domcek nazad ziadal to sa mu po voli stalo a nechali mu aj hodne penazi aby sa na svoje stare dni nemusel po pytani tulat
no a teraz budte zdravy otec a dobre sa majte odberali sa synovia
chodte zdravi zbohom povie na to stary a za lasku vam dakujem ale pocujteze este ked vas tak pan boh pozehnal ze ste teraz taki velki pani mohli by ste vasho najmladsieho brata vziat so sebou a dat ho po skolach vyucit
dobre povedali dobre aj to sa vam moze kvoli stat a vzali mateja so sebou
leteli na hrdych paripach nazad leteli ako jasne strely a matejkovi sa to pacilo viezt sa tak po pansky ale panom sa zacalo nepacit ze si sedliackeho chlapca na hrdlo vzali ked uz boli blizko kralovskeho mesta prehovoril mladsi brat k starsiemu ale v druhej reci aby matej nerozumel
ej pocuj s tymto nasim novym bratom to nebude dobre tento nas moze prezradit ze sme aj my zo sedliackeho rodu a potom kriz po nasej slave
zabime ho povie starsi bohvie co je za jeden ja neverim ze by to bol nas brat ved je to celkom druhy parsun ako nas prec s nim zabime ho
zabit ho len nezabijeme prerecie na to mladsi ale vies co vylozime ho do tohto kralovskeho zverinca nech sa tam robi s nim co chce
urobili tak a nazdali sa ze ho tam naraz dive zvery roztrhaju ale chlpaty medved priskocil hned k nemu a zamumlal nad nim pribehli aj druhe zvery a zrevali pri nom ale ani v najmensom mu neublizili
kral u ktoreho bratia boli mal jednu dceru ulianu princezku ktora bola o malo mladsia od mateja tejto sa snivalo ze prisiel pred jej postel jeden stary starucicky cloviecik a napomenul ju
uliana princezna chod do zverinca tam na teba caka velke stastie
ona hned vstala zobudila svoje komorne aby ju odprevadili do zverinca ze sa jej tak a tak snivalo
ej coze by to tam ved sen je len sen zeby si z toho nic nerobila odhovorili komorne princeznu a ta sa poznovu ulozila
ale len co zdriemla prisiel k nej zas ten cloviecik
uliana princezna chod do zverinca tam na teba velke stastie caka
skocila z postele zobudila komorne aby ju odprevadili do zverinca ale ako predtym tak ju aj teraz prekabatili komorne ze co by to ze je to len sen zas si len lahla ale zas prisiel ten cloviecik
uliana princezna nie je to sen co teraz pocujes ale chod do zverinca tam na teba velke stastie caka
schytila sa ona treti raz zobudila komorne ze ak chcu aby ju odprevadili a ked nie aby ostali doma nepocuvala ich vykrucanie ale sama sa pobrala a komorne volkynevolky museli ist za nou
pridu do zverinca tu najdu mileho mateja ako si odpociva na medvedovi princezna ho pojala za ruku a voviedla ho do kralovskeho palaca
nikdy este nebolo matejovi tak dobre ako teraz v kralovskom palaci kde sa s krasnou uliankou zaihraval dost skoro dozvedel sa i kral o najdenom chlapcovi a dal ho zavolat pred seba matej mu rozpraval co vedel o svojom otcovi o tych dvoch panoch co sa mu za bratov vydavali a to vsetko pacilo sa kralovi ze ho nechal pri svojej dcere lebo uliana princezna nechcela sa s druhym zabavat len s matejom
princezna pod par rokmi hodne podrastla a matej uz miesto dreveneho so zeleznym mecom sibrinkoval ale jeho bratia este zili a striehli na prilezitost ako by ho mohli skantrit lebo odkedy matej tam byval ostychali sa prichadzat do kralovskeho zamku
raz ako obycajne strojila kucharka na dvanastu obed pre princeznu tu mladsi brat prikradol sa do kuchyne a nasypal do polievky prasok od ktoreho kazdy musel zaspat jedla princezna jedol i matej z tej polievky po obede hrali sa spolu v jednej svetlici a po chvili akoby ich zarezal usnuli obaja tu sa prikradne zase ten mladsi brat a polozi ich vyzlecenych do jednej postele jedneho vedla druheho a to preto aby mateja dako prec odohnali zo dvora potom bezi ku kralovi aby sa jeho jasnosti racilo navstivit svoju dceru kral siel k svojej dcere a ako ich tak uvidel naramne sa napajedil skrutol sa prec a vyriekol sud ze ich da zmarnit i mateja i princeznu ktora sa opovazila jeho kralovsky rod takto zneuctit darmo stara kralovna prosila za zivot nevinnych dietok kral od svojho na ziaden sposob nechcel odstupit
no ked uz len tak musi byt povie napokon kralovna aspon ich nezabi ale ich daj v clne vysadit na sire more ak su vinne zahynu ak su nevinne pan boh ich ochrani
kral na to pristal a hned na jeho rozkaz vysadili sluhovia mateja s ulianou princeznou na jeden clnok ako dva palce a pustili ich sirym morom
ale ked cert nespi aj anjel sa obzera povedaju ludia i teraz sa obzrel a nedal zahynut dobrym detom lebo tichucko prejala vlnka clnok z ruky sluhov a podala druhej druha ho podala tretej a tak si ho podavali vlnky jedna druhej tichucko lahucko az si ho dopodavali k jednemu dalekemu dalekemu ostrovu na ktory matej s uliankou vystupil
pockaj ulianka pockaj tu povie matej ja sa obzriem po vidieku azda dac na prekusnutie najdem
matej siel hladat ulianka ostala pri mori
ide matej ide a sotva bol na patdesiat krokov najde tam krdel svin a to boli skamenete ide dalej najde krdel volov aj to boli skamenete zas len stupa napred a tu sa mu rozprestrie pred ocima jedno velko zakliato mesto v nom plno ludstva plno vojska vsetko skamenete darmo chodi darmo hlada nikde ziveho ducha nikde ludskeho hlasu naprostriedku mesta stal uteseny kralovsky zamok kolko v roku dni tolko na nom oblokov kolko v roku mesiacov tolko na nom mocnych bran a kolko v roku tyzdnov tolko v nom velkych svetlic chodi z jednej svetlice do druhej chodi dlho az napokon pride k jednym dveram nad ktorymi zlatymi literami a belavym plamenom napisane stalo
matej velky kral a uliana velka kralovna
predesil sa nad tym matej lebo zo vsetkeho co tam videl toto mu predsa najdivnejsie bolo ale porucenobohu pritisol na dverach klucku a vstupil dnu
tu vo velkej svetlici na diamantovom trone sedela jedna stara starucicka kralovna par sedivych vlaskov tahalo sa jej az dolu po zemi ako biela za klbkom vytiahnuta nitka nechty jej azda uz aj na siahu boli vyrastli a tvar jej bola zvraskavena ako zoskvareny remen
vitaj matej vitaj vola nan chraplavym hlasom hoj ako uz dlho na teba cakam neboj sa nic a neboc tak odo mna pocuvaj co ti budem rozpravat acak si videl velko zakliato mesto a v nom skamenetych ludi to dakedy vsetko bolo moje lebo ja som kralovna tohto ostrova ale ze som za mladi velke hriechy pachala a napokon aj vlastneho muza zabila zaklial ma jeden vestec aj s celou mojou krajinou dovtedy kym ma ty neprides vyslobodit od tristo rokov ako ma tu vidis nepohnuta sedim ani nezijem ani neumieram len jednostajne na teba cakam a teraz len chod po tvoju ulianu lebo ked dvanasta udrie musis mi zotat hlavu chod a vrat sa skoro
matej sa poponahlal a po chvili priviedol ulianu
no ber do ruky mec povie zas kralovna a o dvanastej mi odtnes hlavu a miesto krvi vyletia z mojho hrdla dva holuby oblietnu jednym razom ostrov a cela moja krajina bude odkliata vy ma ale pochovajte pod ten oblok ktorym holuby vyletia
le matej ostychal sa zabit kralovnu
stinaj mi hlavu uz bije hodina lebo ak nie tak novych tristo rokov budem tu s tebou na noveho mateja cakat
co mal robit vzal do ruky mec odfrkla kralovnej hlava a miesto krvi vyleteli z jej hrdla dva biele holuby nato hned siel pochovavat staru kralovnu ako si ziadala pod kralovskym oblokom a ked ostatny kus zeme dohrabal zatrepocu nad nim holubky a z celeho mesta ozvu sa ludske hlasy
nech zije matej kral a uliana kralovna panujte panujte nad nami
tak sa stal matej kralom a dost skoro na to bola velka a vesela svadba
matej so svojou uliankou dobre privykli v tomto cudzom kraji a boli ako doma lebo ich poddani radi mali tu i tu im ale zalietala pamat tam poza siroke more a najma ulianka ziadala si velmi vidiet svojich rodicov
kral matej rozkazal vystrojit bohate lode s velikym vojskom vysadli na ne a plavili sa veselo v tu stranu skade sa dakedy samotni na malickom clnku kolimbali ako sa ku brehu blizili tu stary kral rozkazal na nich strielat ale uliana vyvesila biely rucnik a strelba utichla na brehu privital stary kral vzacnych hostov a ked poznal svoje deti zaplakal horko padol na kolena a prosil boha za odpustenie ze sa proti nevinnym v sude svojom tak prehresil domov iduci vyrozpravala uliana svojmu otcovi co a ako sa im vsetko vodilo
ked do kralovskeho dvora prisli radost bola neslychana najma stara kralovna nemohla sa ich dost nabozkavat naobjimat
vsetko sa ako povedam radovalo len matejovi bratia strpli a boli by sa neviem kde radsej videli ako prave tu za ten cas kym tu mateja nebolo stali sa oni kralovskymi radcami a velke im narastli rohy ale teraz vsetko ich pestvo vyslo na svetlo a oni v strachu nevedeli insie ako ze vinu jeden na druheho skladali
aha vy klamari svetski zvolal rozhnevany stary kral teraz sa budete jeden na druheho vyhovarat prec s nimi zmarnite ich
a to by sa im naskutku bolo stalo ale matej prosil za nich
pockaj poveda pockaj najjasnejsi kral az si ja mojho otca vyhladam
slepy otec prezival si vo svojom starom domceku tam ho matej nasiel a oba sa od radosti rozplakali potom volal syn otca so sebou
ach povie na to stary nevolaj ma syn moj ja uz len tu moje kosti zlozim
navela navela dal sa predsa upytat a tak prisli spolu nazad k staremu kralovi
tento dal hned zavolat tych dobrych vtakov a strmo im pozrel v oci
ci poznate tu tohoto starca
ach to je nas otec priznali sa bratia
a kral rozhnevany na to
ano to vas otec dobry a statocny clovek ci vam bolo treba vasho statocneho otca predo mnou tajit vy klamari svetski otca neboraka zbehnut vlastneho brata chciet zmarnit nevinnych do podozrenia uviest a mna krala svojho tolke roky klamat odvedte ich ta na sibenicu
keby nie mateja iste by boli odvisli ale tento neprestal za bratov prosit kym len neukrotil krala ostali na zive ale viacej nesmeli sa ukazat pred oci staremu kralovi
a teraz len este pocala sa radost lebo matejovi s ulianou vystrojili druhy raz svadbu a ked sa tak stari mladi do sytosti natesili nazabavali matej s ulianou so staruckym otcom a s dvoma bratmi vstupili na lode a stastne sa preplavili na odkliaty ostrov
pociatok tejto povesti je patrne v novsich a podla novsich casov premeneny skoda ze ten pravy starodavny pociatok nemame vyd
raduz a ludmila
bol jeden kral ten mal troch synov a jednu dceru
ej zeno poveda raz kralovnej nas je kus privela musime dac robit takto nebude z nas nic pocujes co posleme jedneho z nasich synov do sveta nech si hlada sluzbu a opatri sa ako vie
no tak povie kralovna to sa i mne paci azda by najlepsie bolo keby sme vypravili raduza
pravdu mas odpovie kral i ja som na neho myslel tak ho teda s panom bohom len vyprav azda sa len dak vo svete vypletie
i vypravili ho
raduz s rodicmi sa rozlucil a siel horami dolinami za vela dni az napokon prisiel do jednej hustej hory kde bol jeden dom myslel si tu sa ohlasim azda ma do sluzby vezmu v tom dome byvali traja ludia jedna jezibaba jej muz jezibabel a jedno pekno dievca ludmila
pan boh vam daj stastia dobri ludia poklonil sa raduz ako do izby vkrocil
pan boh daj i tebe odpovie jezibaba kdeze si sa tu vzal
prisiel som si sluzbu hladat ci by ste ma nevzali
oj synok vravi jezibaba kazdy by rad chlieb mat ale si ho nevie zasluzit akuze ty robotu znas
nuz aku mi date uz len budem tak robit ako budem vladat veru sa budem usilovat
jezibaba nemala velku chut ho prijat ale jezibabel ju prehovoril ze naostatok i ona privolila cez noc si raduz z cesty odpocinul rano ako sa prebudil ku jezibabe isiel
gazdino akuze mi nadnes date robotu
jezibaba ho odvrchu dospodku ocima merala a zaviedla ho k jednemu oblocku
pozri poveda tym oblockom co tam vidis
coze by som videl vidim jednu cudenicu v hore
no na ti tuto drevenu motyku pojdes ta na tu cudenicu skopes mi ju a stromovia nasadis ale tak aby do rana i zrastlo i skvitlo i obrodilo rano mi zrelu ovocinu donesies a teraz hybaj
raduz si hlavu lamal ked na tu pustatinu prisiel coze si ja tu pocnem ved toto clovek nikdy neslychal taku robotu s drevenou motykou a este za taky kratky cas zacal kopat tu ani tri razy dobre nezakopol uz sa mu motyka zlomila videl ze z jeho roboty nebude nic hodil teda porisko sadol si pod buka a tam utrapeny cupel
pod tym casom navarila jezibaba zaby a kazala aby ich ludmila sluhovi na obed zaniesla ludmila vedela v com je vec a tak si vypacila cas ked jezibaba z izby vysla a vzala jeden prutik ktory na stoliku bol a dobre si zachovala ako ten prutik lezal este si i to myslela akoze ten neborak bude zaby jest vezmem ja so sebou moj obed a dam mu ho
tak sa vybrala k raduzovi a nasla ho utrapeneho pod tym bukom
ej poveda vedze sa len netrap poslala ti pravda gazdina varene zaby na obed ale som ich ja vykydla na zem a myslela som ci by hodno bolo aby si ich jedol a na to miesto doniesla som ti moj obed o tu robotu sa neboj riekla dalej vidze tento prutik s nim posibem tuto zem a vsetko do rana tak zrastie a skvitne a ovocim obrodi ako ti gazdina kazala
tu raduz nevedel ako sa ma ludmile dost nadakovat
ludmila posibala zem prutikom a hned sa rodzajne stromy nasadili rastli kvitli a ovocie rodili hned sa raduz rozveselil zajedol si co mu ludmila doniesla zhovaral sa s nou a bol by pristal aj do vecera sa zhovarat ale ona sa musela domov ponahlat
raduz rano ovocie priniesol a dal jezibabe tato nemyslela ze tu robotu vykona a krutila hlavou
no a dnes akuze mi robotu date riekne po chvili raduz
jezibaba ho zaviedla ku druhemu oblocku a opytala sa ho co tam vidi
coze by som videl iba jeden skalnaty a trnim zarasteny briezok
no teda vezmi si za dvermi motyku a chod ta vykolcuj mi ho a vysad vinnym kmenom a zajtra rano dones hrozna
raduz siel a briezok cistit zacal ani raz dobre tou drevenou motykou nezatal uz sa mu aj na troje rozletela
coze si tu pocnes hriesny clovek myslel sebe
porisko hodil a sadol si utrapeny na skalu lebo sa to ani pomysliet nedalo ze by tu robotu dakto do rana vykoncil tak sedel zamysleny dlho a cakal co bude
doma mu jezibaba navarila za hrniec hadov a okolo obeda riekla
ludmila zber sa a zanes toto jedlo sluhovi
ludmila posluchla a hned vzala so sebou i prutik i svoj obed
raduz uz nemal strpenia kedy pride a len sa mu tak srdce zaradovalo ked ju videl zdaleka prichodit
dobre poveda ze ides vidis ja tu sedim utrapeny od rana robota mi niak nejde aj motyka sa mi polamala ak mi ty nespomozes so mnou zle bude
no uz sa len tolko netrap hovorila ludmila gazdina ti sice varene hady poslala ale ja som ich na zem vykydla a doniesla som ti moj obed vzala som aj ten prutik my tu vinicu spravime a zajtra hrozna donesies
obed mu podala zem prutikom posibala a hned zacalo sa sadit rast kvitnut a hrozno sa rodilo
este sa trocha spolu potesili potom ludmilka pobrala hrnok a prutik a sla domov
rano prisiel raduz s hroznom jezibaba svojim ociam neverila pytal si novu robotu zaviedla ho hned ku tretiemu oblocku a povedala mu aby pozrel co tam vidi
coze by som videl iba jedny velike zapole
no z tych mi musis do rana muky namliet a chleba napiect ak to neurobis zle bude s tebou
raduz sa trocha i prelakol ze sa mu takto zahrozila ale coze mal robit siel teda len po svojej praci
ale to ovocie a to hrozno vrtelo jezibabe v hlave
stary poveda k jezibabelovi to nejde po pravde to nase dievca je v porozumeni s tym sluhom lebo by on to sam od seba nebol vykonal musim ja to vypacit a potom im obidvom poplatim pojdem ja s obedom sama
i povie jezibabel coze mas rozpravat ludmila je dobre dievca uz sme ju od davneho casu skusili ze nam je verna nieto na nej pochyby daj ty tomu pokoj co mas za nimi lasovat
no no stary ved sa uvidis mna to predsa len mrzi
mrzi nemrzi riekne zase jezibabel uz dost nebudes mi tu hriech robit
jezibaba umlkla
za ten cas navarila jasterice a vypravila ludmilu s obedom pravda ze tato uz volac sipila co sa stari zhovarali a ze jezibabel dudral a preto i prutik pozorne zo stolika odpakovala pod zasteru ukryla a ako keby o nicom nebola vedela s hrnkom odisla
raduz volac len nalamal tych skal ale kdeze este muka a chlieb ludmilu velmi ziadostivo cakal az naposledy ju vyzrel ako sa k nemu ponahlala
mala som ti recie zdaleka varene jasterice doniest ale ma mrzelo ze ti taky hnusny obed posielaju nuz som ti radsej moj doniesla a podala mu ho velmi ochotne
gazdina nas uz ma v podozreni ze ti ja pomaham ale ju predsa stary na lepsie myslienky priviedol len kus chybelo ze ti sama obed nedoniesla a pan boh zachovaj to by bola hned zvedela co robime a to by i mna i teba o zivot bolo prinieslo
ach draha dusa ved ja vidim na akej si mne ty pomoci hovoril raduz len ako sa ja tebe dakedy odsluzim
takto by boli este dlho klakotali ale ho ludmila upomenula ze treba aj na robotu pomysliet a tak len posibala tie zapole tym prutikom hned sa vybudoval mlyn a mlynsky kamen hrkotal muka sa na koryto zhanala chlieb kysol a v peci horelo
potom sa ludmila pozberala a ponahlala domov
narano doniesol raduz napeceneho chleba a jezibabu dobre od jedu nepuklo ale nepovedala nic len to mu riekla
vidim ze si vsetko dobre vykonal co som ti kazala teraz si po robote odpocinies
prisiel vecer stara sa so starym volac poradila a kazala raduzovi do kotla vody nanosit ked tej vody nanosil postavila stareho ku kotlu aby tu vodu varil a ked bude vriet aby ju zobudil ale ludmila doniesla staremu mocneho vina takze od neho zaspal potom prisla k raduzovi a povedala mu
vidis tak to je teba v tom kotle uvaria ak ta este rano tu najdu ale ta ja vyslobodim a pojdem s tebou ak mi prisahat budes ze ma nikdy nezabudnes
raduz jej to z radosti prisahal lebo by ju krem toho nebol dal ani za cely svet ludmila teraz na jednu hlavienku do ohniska naplula carodejny prutik vzala so sebou a tak sa ponahlali prec
nezadlho jezibabel sa prebudil
sluha poveda ci este spis
nespim odpovie slina ale sa este vytahujem
po chvilke zas jezibabel
sluha vstan podaj mi cizmy
hned hned odpovie slina len kus pockajte kym sa ja skrpcujem
vtom sa prebudila i jezibaba
ludmila vstavaj podaj mi kintes a rub
hned hned odpovie slina len sa obriadim
i coze je to riekne jezibaba ze sa tak dlho obliekas
naraz odpovie slina
jezibabe uz nebolo do strpenia zodvihla hlavu a nevidela len prazdnu postel
do kyho certa stary ved tych na moju vieru tu niet vidis prazdne postele ti zutekali
aby ich paromova strela odpovie jezibabel
vtom postavali a jezibaba len dudrala
to ta tvoja verna ludmilka pekne sa ti zachovala len ty ver i na druhy raz dievcatu ty stary trup
stary sa upokoril
a teraz duskom let za nimi ze mi ich razom dopalis a sem dovedies
stary sa schytal a letel
tu povie ludmila raduzovi
ej cize ma lavo licko pali obzrize sa mily moj co vidis za nami
nevidno poveda nic iba jeden cierny oblak za nami leti
no to je stary na ciernom tatosi povie ludmila postoj teraz musime si pomahat
i udrela prutikom na zem ta sa na oracu premenila ona sa na psenicu vysypala a jeho tam postavila aby tu psenicu zal a ked stary pride aby mu mudre odpovedal
vtom dopalil stary na ciernom oblaku s burkou a ladovcom dobre vsetku tu psenicu nevydrvil
ach stary poveda mu ten znec vedze mi tu psenicu vsetku nevydrvte este sa i mne volac z nej zide
ved ti ju necham odpovedal stary a pustil sa dolu ale mi povedz ci si nevidel dvoch mladych ludi stato utekat
oj odkedy ja tu znem stato ani duch nepresiel ale ked tuto psenicu siali vtedy vraj taki dvaja tadialto presli
jezibabel pokrutil hlavou stratil sa v oblaku a tasiel domov
raduz a ludmila hned sa dalej pobrali
coze si vykonal hlavny gazda recie jezibaba staremu ze si sa tak skoro vratil
a on
ktovie kde sa ti ja som ziadnu dusu nevidel len jedneho zenca a psenicu
nuz coze myslis ved to boli oni ach takto sa dat oklamat ci si nemohol z tej psenice hoc len klasok domov doniest stupaj zapat za nimi
stary sa upokoril a odletel
ej poveda ludmila cize ma lavo licko pali obzrize sa raduz obzri co sa za nami robi
nic povie tento iba jeden sivy oblak za nami leti
no to je stary na sivom tatosi ale sa neboj nic len mu mudru odpoved daj
tu ona udrela tym prutikom svoj klobuk z toho sa urobil kostolcek seba premenila na musku a vela druhych musiek okolo seba narobila raduza spravila do toho kostolceka za pustovnika aby tam tym muskam kazal
vtom doletel sivy oblak so snehom a s takou zimou ze len tak dach praskal jezibabel zosadol z tatosa a prisiel do kostolceka k pustovnikovi
ci ste poveda nevideli tuna dvoch pocestnych jedno dievca a jedneho suhaja
kdeze by sa vam tu vzali odpovedal pustovnik ja len tymto muskam odkedy tu byvam kazem iba dakedy ked tento kostolcek stavali vtedy jedni dvaja stato presli ale by ste mi poveda mohli tolku zimu dnu nepustat lebo mi posluchaci pomrznu
no neboj sa ved sa ja vratim jednak som sa nadarmo ustaval i potial
s tym uletel prec
stara ho uz na dvore cakala a ako videla ze sam ide hned sa na neho obkrikla
nuz ty darebak zase len nikoho nevedies kdeze si ich nechal
kdeze by som ti ich nechal ked som ich nikde nevidel krema jeden kostolcek tam stal a jeden pustovnik v nom muskam kazal aj na tych som taku zimu pustil dobre naraz tam vsetko nepomrzlo
nuz ty sprostak ved to boli oni ci si nemohol aspon jeden sindel sebou vziat ale pockaj ved ich ja dostanem
s tym sa ona schytala a letela prec
ej povie zase ludmila cize ma lavo licko pali obzrize sa raduz ci nas dakto nenahana
a veru jeden cerveny oblak nas uz dohana
to je stara jezibaba na cervenom tatosi dosial bolo ako bolo ale teraz sa musis pochlapit aby sme ju previedli ja sa hladze spravim na zlatu kacku a budem po tomto mori plavat ty sa zamor pod vodu aby ta nespalila a ked mna bude lapat vtedy ty priskoc k tomu jej konovi chyt ho za kantar a dalej sa neboj
vtom uz stara k nim dobehuvala s takym ohnom ze vsetko dovokola popalila pri mori zosadla z tatosa a zacala kacku lapat ale ta ju vzdy dalej vabila az ju daleko od kona odvabila vtedy raduz vyskocil z mora a tatosa za kantar pojal kacka skoro k nemu priletela na panicku sa premenila na tatosa si vysadli a leteli prec za more
ako to jezibaba videla nuz ich zacala velmi preklinat raduza zakliala aby v tom okamzeni na ludmilu zabudol akonahle ho dakto prvy raz bozka a ludmile zavolala
ty dievka aby si za sedem rokov s tym oplanom nebyvala
jezibaba musela celu cestu naspat pesi odbavit vsetky kunsty utratila a jej muz sa z nej vysmieval ze sa tak oklamat dala
raduz a ludmila leteli uz teraz na tom tatosovi az doleteli k tomu mestu kde raduzovi rodicia byvali
coze tu noveho opytal sa raduz jedneho mestana ktoreho za mestom stretli
nuz coze by odpovedal mestan nas kral i jeho synovia i dcery vymreli iba stara kralovna ostala aj ta ustavicne len place za jednym synom ktory je volakdesi vo svete tak zato len same pletky a hadky mame kto bude kralom
vymreli riekne raduz no to je veru nedobre
vtom zanechal mestana a odvolal ludmilu na stranu
vies co urobime ostanes ty tuna pri tejto studnicke lebo taka ako si v otrhanych satach pred moju matku nemozes ukry sa na ten husty strom a cakaj ma kym sa ja navratim ja za ten cas pojdem tadnu a ked ma poznaju a za krala prijmu tak ja pridem s peknymi satami pre teba
ludmila pristala raduz dnu siel do zamku matka ho hnedky poznala a s rozpatymi rukami v ustrety mu bezala radostne ho objimala a chcela ho i bozkat ale on sa jej nedal aj ostatni ho poznali za krala vyhlasili spravili velku hostinu a bavili sa veselo
raduz ustaty z cesty lahol si prv ako ostatni na odpocinok a ako tak spal prisla matka a v obidve lica ho vybozkavala od tych cias zabudol on celkom na svoju ludmilu aj sa on potom ozenil s druhou osobou
opustena ludmila dlho nariekala co si ona uz teraz pocne nemala sa chudinka kde podiet nuz sa postavila nedaleko zamku k jednemu sedliackemu dvoru a vyrastla tam na krasny topol ten topol cely dvor ba cely kraj ozdoboval len samemu kralovi zavadzal mrzelo ho ze mu z okna daleko vidno nebolo naposledy nemal trpezlivosti a kazal ho vyrubat sedliak sa velmi prosil aby ten pekny strom zotat nedal ale ani prosba nic neosozila kral dal topol zrubat
nezadlho potom pod samym zamkom vyrastla pekna hruska ktora zlate hrusky rodila a ked ich vecer pooberali do rana ich zase plno bolo kral ich dal kazdy den oberat a ten strom mu bol velmi mily ale kralovna sa na nom ustavicne horsila
keby ta hruska vravela kralovna len skorej skazu vzala tak ma ten strom mrzi
kral ju dost prehovaral a prosil aby mu len pokoj dala ze je taky krasny ale kralovna potial honbovala kym jej kral k voli hrusku vytat nedal
tych sedem rokov sa uz ku koncu chylilo premenila sa teda ludmila na zlatu kacku a pod kralovym oblokom po jazere sem i tam plavala a gagala kral ju naposledy dopacil a prislo mu na um ze on uz dakde taku kacku videl kazal ju teda chytit ale nebolo cloveka ktory by tu kacku bol mohol ulapit dal potom zvolat rybarov a vtacnikov z celej krajiny ale ani tito ju dochytit nemohli krala ta vec zo dna na den horsie ominala
kedze je tak povie raz ze mi nik k voli urobit nemoze pojdem sam stastie probovat
i vybral sa k jazeru a pustil sa za kackou kacka ho dlho sem a tam prevadzala on vzdy za nou napokon ju predsa dochytil sotva ju v rukach mal zlata kacka v krasnu ludmilu sa premenila a riekla
mne si sa ty za moju vernost zle odmenil ale ja ti to odpustam lebo to inac nemohlo byt
uradovany raduz vzal svoju ludmilu do zamku a prosto ju viedol ku starej kralovnej
tu je poveda tu je ta co mne tolko raz zivot ochranila toto bude moja zena a nie druha
hned tamtu svoju zenu pustil prec vzal si ludmilu svadbu urobili este raz vacsiu a tak zili spolu stastlive ziju az podnes ak nepomreli
podla druhych pistalku na ktorej ked zapiskala vsetko sa stalo co a ako bolo treba
vrsok
podla druhych jeho tretia praca v tom zalezala ze mal z jedneho jazera vodu v site vynosit potom tu zem zorat psenicu zasiat a z nej do rana chleba napiect ludmila hodila skalku do jazera hned sa vysusilo pooralo zrastlo atd
podla druhych pisatelov premenili sa na holubky a tak leteli prec
mysacia bundicka
kde bolo tam bolo bol jeden vysoky zamok v tom zamku byval bohaty pan a bol krem celade samotreti so zenou a s dcerou ale na neborku zenu zrazu dac prislo ochorela na smrt ked videla ze z toho viacej nevstane preriekla k svojmu muzovi
hladze ak sa este zenit budes taze si len taku ber ako som ja bola ani krajsiu ani spatnejsiu a ledvaze to dopovedala bolo po nej
dobre ostal on vdovcom a to trvalo do roka po roku mu prisla vola poznovu sa ozenit tu hned vypravil na vsetky strany poslov aby mu vyhladali taku osobu ako jeho neboha zena bola poslovia chodili dlho ale taku osobu nikde nemohli najst pan bol velmi smutny a nic ho nechcelo tesit len ti mu raz bolo pozriet na svoju dceru a tu sa mu vsetko tak zazdalo ze si nebohu zenu vidi hned si vzal do hlavy ze ona musi jeho zenou byt
raz popoludni prisiel do jej izby sadol si na stolec a zacal s nou zartovat videl sa byt velmi vesely dcera sa z toho radovala lebo ho uz davno nevidela takeho neboziatko nevedela co on za figle v hlave ma medzi druhou recou on vam to vedel tak pekne k tomu prist povedal jej ze co chce ako to dcera pocula velmi sa zahanbila aj prelakla
ach poveda otec moj drahy coze vy myslite ze by ja za vas mala ist dcera za otca ved by to bol velky hriech a pritom pustila sa do placu
on sa ale zo svojho vyvratit nedal a ze hocco bude robit ona musi byt jeho zenou
no ked musim tak musim preriekla napokon dcera ale ja za vas skorej nepojdem iba ak mi date spravit hviezdickove saty co sa do vajcovej skrupiny skryju
kde ich vzal tam ich vzal otec vystanovil hviezdickove saty boli pekne aj dievcatu sa pacili
no dievka moja zajtra pojdeme na sobas povedal jej otec
ej este nie otec iba ked mi date spravit mesiackove saty a s tym ho nechala osamote
otca to mrzelo kdeze ja zas take saty vezmem mysli si ale navela navela aj tie mesiackove saty vystanovil a sam ich dcere svojej doniesol
no dievka moja uz mas co si ziadala zajtra pojdeme na sobas
ej este nie otec iba ked mi date spravit slnieckove saty
obstaral jej i tie saty
a teraz uz pod poveda ideme na sobas
este nemozem ist odmahalo dievca iba ked mi date usit mysaciu bundicku co mi len oci budu von z nej a potom mi vykunstujete hmlu ktorej ked zavolam pred mnou vidno za mnou tma aby ma nikto nevidel lebo nechcem aby sa na mna ludia divali ze si s otcom na sobas idem a ja by som sa musela hanbit
trebars ako horkotazko otec jej i to vystanovil
no poveda dievka moja uz mas vsetko co si len ziadala zajtra musis ist na sobas
dievca nic nepovedalo len pokyvalo hlavou akoby mu dosviedcalo
pan naradovany ze sa mu uz skoro vyplni vola odisiel spat ale dievca nezadzmurilo oci ako po polnoci kohut prvy raz zaspieval vstala hore mysaciu bundicku zavrhla na seba trojake saty vo vajcovych skrupinach vzala sebou a pred mnou vidno za mnou tma pustila sa do sireho sveta
isla ona isla a mnoho ludi stretavala ale ju nikto nepoznal az prisla do jednej velkej hory a to bolo uz v noci co tu robit bala sa od divych zverov aby ju cez noc nezozrali vydriapala sa teda na jeden vysoky strom a tam cakala zornicku
prave v tej hore bol mlady kral na polovacke odsvorkal psov a ti sa rozbehli po hore ale zadlho nic nemohli vynuchat az raz zacnu z celeho hrdla stekat kral jastril bystrym okom z ktorej strany zver vyskoci ale ta veru nechcela vyskocit ked tak za chvilu darmo cakal pomyslel si tajdem ja blizsie k tym psom lebo sa mu zdalo ze vzdy len na jednom mieste stekaju prisiel k nim a tu vidi ako okolo jedneho stromu obskakuju a jednostajne dohora stekaju kral sa obzera kde by co mohlo byt a tu zazrie na strome divnu potvoru natiahol kusu namieril a vtom pocuje volat
nestrielaj nestrielaj ved som ja nie zlo ale dobro
kral sa zarazil a odpovedal
no ked si dobro zidi dolu
ona zisla dolu padla pred nim na kolena a prosila ho aby jej len nic neurobil ale aby ju vzal do svojho dvora ze mu bude aspon drevo nosit a pece kurit kral na to privolil a zaviedol ju so sebou tu kazdy kto ju len videl dival sa a smial na tej divnej stvore
nase dievca v mysacej bundicke konalo svoje povinnosti okolo kuchyne a ze sa vedelo hodne obracat kucharovi sa pacilo to tak trvalo za daktory cas
raz sa strojili byt v tom istom meste za jedno druhym tri tance aj mlady kral sa chystal na tanec a zavolal aby mu doniesli vycistene cizmy mysacia bundicka mu ich doniesla ale ako ju kral zazrel namrzel sa velmi
ci mi uz poveda nema kto insi posluzit a zahodil tie cizmy za nou museli mu druhy par doniest a tak sa vybral na tanec
nase dievca sa pytalo od kuchara ze by sa rada co len klucovou dierkou podivala ako tam budu tancovat
ej ty skrata co by si ty tam este zavadzala zahriakol ju kuchar sed tu v tvojom kute
navela ju ale predsa len pustil
ona chytra zhodila bundicku obliekla hviezdickove saty a pred mnou vidno za mnou tma nezbadal ju ziaden duch len ked sa ukazala tam kde tanec stal sotvaze dnu vkrocila tu hned vsetci na nu obratili oci a mlady kral neobzrel sa na ostatne panicky len sa okolo nej mal s nou sa zhovaral a tancoval tu jej zaseptal do ucha aby mu povedala kto je a skadial je ona dievca sa usmialo a povedalo
ja som z cizmicebice zamku a po chvili ako prislo tak odislo a pred mnou vidno za mnou tma nebolo ho vidno iba ked sa doma stavilo
tu hviezdickove saty skrylo a zase si prevesilo bundicku co mu vsakove sladke veci nadavali tym sa zavdacilo kucharovi
mlady kral sa vratil domov nebars vesely volac mu vrcalo v hlave hned na druhy den zvolal svojich radcov aby sa dozvedel o cizmicebice zamku ale ti mu nic nevedeli povedat ostalo vsetko tak
zase mal byt tanec a aj kral sa chystal nan zavolal aby mu na umyvanie doniesli vody bundicka mu jej doniesla na velkej mise ale namrzeny kral uchytil misu otrepal jej ju do chrbta ze ci by sa on s takou vodou umyval co mu popelvar donesie a museli mu doniest druhu
ked sa kral pristrojil a odisiel nase dievca zase sa pytalo od kuchara co len klucovou dierkou pokuknut na ten tanec ked sa jej to dovolilo obliekla si mesiackove saty a pred mnou vidno za mnou tma prisla zas pekne krasne tam kde tancovali ako ju mlady kral zazrel od radosti dobre z koze nevyskocil tak sa mu to dievca v mesiackovych satach zapacilo
tu sa jej zase spytuje kto je a skadial je ona ale zart na stranu aby povedala pravdu dievca sa pekne usmialo a povedalo
ja som z misicebice zamku
a ci je to tvoja sestra ci kamaratka co nedavno bola na tanci vo hviezdickovych satach
hej poveda to je moja najlepsia kamaratka ta pochodi z cizmicebice zamku
potom sa este za chvilu zabavala zrazu ale ako prisla tak odisla a pred mnou vidno za mnou tma pobrala sa domov mesiackove saty skryla a bundicku prevesila na seba co jej nadavali sladke veci darovala kucharovi
mlademu kralovi nebolo do smiechu dal zavolat svojich radcov ale ti o misicebice zamku tolko vedeli ako on sam ostalo vsetko tak a kral tazko cakal treti tanec ci to krasne dievca bude moct zas vidiet
ako sa na ten treti tanec strojil zavolal aby mu doniesli hreben zacesat vlasy chytra bundicka doniesla hreben ale kral sa nahneval a zalucil jej ho do hlavy museli mu doniest druhy
kral odisiel a kuchar dovolil dievcatu podivat sa klucovou dierkou na tanec pristrojila sa do slnieckovych siat a pred mnou vidno za mnou tma nezazrel ju nikto len ked sa medzi tanecnicami zajasala mlady kral az tak rastol od potechy a ani na krok neodisiel od jej boku zase sa ju len spytuje aby mu povedala kto je a skadial je ona a aby mu uverila ze ju rad ma daroval jej zlaty prsten dievca sa nanho usmialo
ja som poveda z hrebenicebice zamku
a ci tie poznas co boli na predoslych tancoch jedna vo hviezdickovych druha v mesiackovych satach
akoze by som ich nepoznala povie dievca ved su to mojej najlepsie kamaratky jedna z cizmicebice a druha z misicebice zamku a s tym sa zberala domov kral ju mal ist odprevadit ale ona to nechcela ako vysla tu kral zapat za nou ze ju musi dostriehnut kde pojde ale ona si pomyslela pred mnou vidno za mnou tma a naraz mu zmizla z oci prisla domov slnieckove saty bundickou zakryla a co jej nadavali sladke veci to ta dala kucharovi
kral bol cely zbalachany ani jest ani pit sa mu nechcelo len skedyneskedy rozkazal aby mu uvarili demikat kuchar varil demikat bundicka sa okolo neho obsmietala ako chleba nakrajal bryndze namelil posolil a horucou vodou polial tu ho volac odvolali prec bundicka chytra schytila misku pustila do nej darovany prsten a zaniesla kralovi kral stal v obloku nevidel kto demikat nesie ako ku stolu sadol a na tanier bral len mu dac zastrngne v mise on pozera a tu najde svoj vlastny prsten pospolu zavolal na kuchara
kto to varil spyta sa
ja odpovedal kuchar
tak si ty aj prsten pustil dnu
ja som nepustil vyhovaral sa kuchar
a ktoze strmo nanho kral
ja neviem zajakal sa neborak od strachu iba ak ta potvora lebo sa musim priznat ona ten demikat doniesla na stol
kral sa rozhneval ze mu od takej potvory posielaju jest
privlecte ju poveda sem
dievca smelo prislo a kral nahnevany schyti ju za bundicku od hlavy do paty jej ju rozdrapil tu ho zarazil blysk od slnieckovych siat poznal ju naraz a prosil aby mu odpustila a ona mu davno uz bola v srdci odpustila
nato dost skoro bola svadba a tanec nad vsetky tance
po svadbe sa vybrala svojho otca navstivit ktory zialom umoreny ze si sam dievku odpravil ani ju len nepoznal ona sa mu dala do znamosti a toto je poveda moj muz vyrozpravala svoje biedy i radosti a tak sa tesili spolu vsetci a tesia sa dosial ak nepomreli
hadogaspar
v sedemdesiatej siedmej krajine este za stareho vida zil jeden kral a mal utesenu dceru bola ona na zrast hodne velka a ako taka nic nemohla vystat co bolo malo a najma male deti velmi nerada videla na vydaj sice mala volu ale si pritom naveky myslela ze ked sa dakedy aj vyda len aby ziadnych deti nemala
zapacilo sa toto driecno dievca mlademu kralovi v susedstve a on jej tiez padol do srdca tak onedlho prisiel pre nu a bola velka svadba
zili oni medzi sebou velmi pekne lebo sa radi videli ale coze nemohli sa ziadneho dietata dozit to krala pocalo mrziet a kralovna ako predtym nemohla deti vystat tak teraz naopak sa jej ziadost obratila ale presiel rok za rokom a oni vzdy len samotni ostavali
raz vysli na prechadzku do zahrady tu zazrela kralovna ako sa jeden had okolo stromu obkrucal a aj vtedy jej prave bolo dieta na ume
ach vzdychla si v srdci co by hned v hadacej kozi bolo aj to by som uz nedbala
mila kralovna ostala samodruha a ked prisiel cas porodila jarabeho hada tu bol velky smutok a kralovna plakala den i noc ale coze bolo robit musela toho svojho syna vlastnymi prsami nadajat
dali mu meno hadogaspar a co viac on vam vedel aj pekne rozpravat
ked uz hodny narastol a mal okolo dvadsat rokov tu by sa bol rad ozenit ale ktoraze dievka pojde za hada dost na vsetky strany hladali dost sa i naprosili za takeho parobka nechcela ist ziadna nestastny hadogaspar bol velmi smutny ani jest ani pit sa mu nechcelo v takom smutku vybral sa on do sireho pola a tam pustym dolinam vykladal svoj zial ako tak place a vyklada kde sa vezme tu sa vezme jeden sedivy cloviecik a spyta sa ho
hadogaspar co places nemas co jest nemas co pit
ach stary otec mam co jest mam co pit mam vsetko co mi treba len dievky niet ktora by chcela za mna ist
ja ti poradim zenu povie na to stary prejdi tri vrchy a tri doliny na cistej studnicke bude saty plakat krasna dievka ta pojde za teba
sedivy zmizol a hadogaspar sa preplazil cez tri vrchy a tri doliny ku cistej studnicke a spustil sa do nej krasno dievca pride a zacne plakat saty ako tak place slzy jej z oci padaju a ona vzdycha ze nema mileho vtom zazrie v cistej vode jarabeho hada
ach poveda ked ma nechce ziaden mladenec keby sa aspon tento had zalubil do mna
tu sa vyluci hadogaspar navrch vody
pod poveda ked tak chces ja ta vezmem za zenu
a rozzialena dievka privolila na to uz sa bolo hodne zmrklo ked si nevestu do domu doviedol rodicia boli radi a ulozili ich do makkych perin
ach zenicka moja bozkajze ma bozkaj prosi sa jej hadogaspar
krasna zena pritisne horuce usta na studenu tvar hadovu a v tom okamzeni zlienil sa jaraby had na krasneho muza a hadaciu kozu suchol pod postel
ach zenicka moja vzdychne krasny muz ak ma neprezradis pred matkou v akom ma teraz sposobe vidis naveky budeme stastni ale ak by si zradila aj so mnou aj s tebou by zle bolo lebo je moja mat nehodna aby ma takto videla
a krasna zena prislubila ze nepovie ani slovo
este len slnko vychadzalo uz hadogaspar svoju staru kozu zase na seba stiahol a bol had ako predtym to tak slo za drahny cas vo dne bol jaraby had a v noci krasny muz az tu raz jeho zena ostala samodruha
ako sa to roznieslo tu si hned klebetne zeny jedno druho posuskavali a zacali na nevinnej hadogasparke jazyky brusit z ust do ust vzdy vacsmi ju ohovarali a potvarali ze tak a tak ako by to mohlo byt ze musi mat s dakym druhym porozumenie pomaly sa to aj jej samej do usi dostalo a ona neborka len pocuvala tie klebety a mlcala ale ked sa toho uz vela napocuvala nebolo jej dalej do strpenia vyrozpravala pred svokrou o vsetkom sposobe tato sa nad tym velmi zadivila a hned si pritom pomyslela ze vsetkym reciam urobi koniec ako si mladi vecer polihali zakurila mocne do pece vzala kahanec do ruky a vtiahla sa na prstoch do tej izby kde spali tu vidi ze je veru tak ako jej nevesta rozpravala i uchyti spod postele hadaciu kozu vyjde von a hodi ju do pece koza prasti akoby hromadu ceciny zapalil ale vtom zivot samodruhej zeny otacaju tri velke hadiska smrad sa po celom dome roznesie a na to sa prebudi hadogaspar skoci z postele ako bez seba hlada svoj oblek a tu nenajde nic
nestastna prenestastna zena zvolal zalostnym hlasom o tri dni by si bola porodila a ja by som bol naveky oslobodeny teraz za pokutu ze si neznala mlcat neporodis skorej pokial ti ruku moju na zivot nepolozim ziadna druha moc ti nespomoze lebo dieta ktoro pod srdcom nosis tito hadovia budu ustavicne striezit
vtom s velkym krikom vybehol z izby a zmizol
nestastnej zene len teraz svitlo v ociach co urobila pustila sa do velkeho nariekania ale darmo bolo nariekat mily hadogaspar len skapal a skapal chodila nevolnica z mesta do mesta z dediny do dediny vykladala svoje suzenie a radila sa s kazdym kto len co radit znal ale to vsetko nespomahalo
uz sa siedmy rok ku koncu blizil odkedy hadogaspar zmizol ti hadovia sa jej vzdy vacsmi a vacsmi vrezavali a ona znasala neslychane muky
ach poveda uz mi dalej nemozno zniest toto trapenie dajte mi jeden par zeleznych ciziem ja ho musim ist do sveta hladat
dali jej obut tie zelezne cizmy a ona sa zachytila sirym svetom navela navela prisla k mesiackovej materi a nasla ju sediet bledu v temnosvetlej izbicke
pan boh daj stastia stara matka pokloni sa usuzovana zena
pan boh daj aj tebe zadakuje starka kdeze si sa tu dievka moja vzala ved tu ani vtacka ani letacka nechyrovat nie zeby to cloviecika
ach stara matka kdeze som sa vzala placuci odpovie ona pozrite len na moj zivot plod ktory pod srdcom nosim rastie a niet moci ktora by ma od neho oslobodila krema ruky mojho muza hadogaspara vas syn sa diva celu noc po svete ach spytajteze sa ho spytajte ci nevidel dakde mojho muza
zapadlo slnce zasvietil mesiacik diva sa on po vrchoch diva sa po dolinach diva sa po sirom svete ale nikde nevidi hadogaspara
vratila sa mesiackova mati a oznamila nestastnici smutny chyr
nikde dievka moja nikde nevidel moj syn tvojho muza ale na ti toto zlato vretience na pamiatku a chod k slnieckovej materi azda ti ta bude vediet povedat
strasnymi mukami usuzovana stupala dalej az prisla k slnieckovej materi a ta jasnooka stala v plamennom blysku
pan boh daj stastia stara matka pokloni sa prichodzia
pan boh daj i tebe dievka moja pan boh daj kdeze si sa ty tu vzala ved tu neslychat ani vtacka ani letacka nie zeby to cloviecika
nestastnica vyklada svoje trapenie a placuci prosi
ach stara matka vas syn sa diva cely den po svete spytajteze sa ho spytajte ci nevidel dakde mojho muza
skryje sa mesiacik zasvieti slniecko diva sa po vrchoch po dolinach nazrie sa i do hlbokeho mora diva sa po sirom svete ale hadogaspara nemoze vyzriet
vratila sa slnieckova mati a oznami nestastnici smutny chyr
nikde dievka moja nikde nevidel moj syn tvojho muza ale na ti tuto zlatu praslicku a chod k vetrickovej materi azda ti ta bude vediet povedat
este sa raz vybrala na daleku cestu a uz jej palce zacali svietit z tych ciziem co ich tak znosila ukonana zadychcana ulahodila predsa k vetrikovej materi a ta stala na uvetri s rozkostranou hlavou
pan boh daj stastia stara matka pokorne sa poklonila
pan boh daj i tebe dievka moja pan boh daj kdeze si sa ty tu vzala ved tu nevidat ani vtacka ani letacka nie zeby to cloviecika
nestastna zena vyklada o svojom trapeni a placuci prosi
ach stara matka vas syn putuje vo dne i v noci po svete spytajteze sa ho spytajte ci nevidel dakde mojho muza
zasvieti mesiacik zasvieti i slnko vetrik veje sirym svetom den a noc putuje po vrchoch putuje po dolinach putuje po vsetkych kutoch sveta a v tmavej jaskyni kde nezaslo svetlo mesiaca ani svetlo slnka najde hadogaspara ale toho v moci drzi zlostna striga
vratila sa vetrikova mati a oznamuje nestastnici dobry chyr
v tmavej jaskyni dievka moja za troma vrchami a za troma dolinami je tvoj muz v moci zlostnej strigy ale ty len chod azda ti posluzi stastie a na pamiatku vezmi si toto zlato motovidielce
horkotazko sa prestverala cez tri vysoke vrchy a tri hlboke doliny a tu stala pred nou otvorena tmava jaskyna strach a hruza ju obisli ale sa len osmelila do tej strasnej diery tu sa zaraz ozve tisic hlasov jeden strasnejsi od druheho
ty taka a taka kde tu ides co tu chces
hadogasparke sa podlamuju kolena ale predsa kraca dalej a dalej zaby hady jasterice a vsetok sveta zemeplaz zo vsetkych stran skrecia a sipia na nu ale ona len ide a ide napred az sa jej zablysti pred ocima svetlo v priestrannej izbicke pri temnom kahanci pradie tu krasno dievca na kamennom stolci vretience jej vrci len sa tak sklepenie ozyva
pan boh daj stastia krasna priadka pokloni sa prichodzia povedzze mi povedz ci tu byva hadogaspar
ale krasno dievca ako ju zazrelo skoci z kamenneho stolca a rukami proti nej zalomi
utekaj utekaj aby ta nezastihla moja pani hadogaspar tu byva ale je pod velkou strazou
uz sa chcela vratit nestastna zena ale vtom sa jej zablysti zlato vretience krasna priadka ho zazrie a hned si ho pyta od nej
daj mi poveda toto zlato vretience vyvediem ta z tejto tmavej diery
darujem ti ho dusa moja povie na to zena ale pust ma k hadogasparovi
ach zenicka luba to ja urobit nesmiem lebo by ma moja pani zmarnila vyhovarala sa priadka a pritom nespustila oci zo zlateho vretienca a zase ho len od nej pyta a prosi ale hadogasparka stala na svojom a inak nechcela dat z ruky vretience
no uz ta len pustim povie navela dievca cokolvek sa bude so mnou robit a otvorila tazke dvere
na kamennej posteli lezi hadogaspar otoceny deviatimi hadmi a sladko spi tu zaplace nad nim nestastna zena
hadogaspar hadogaspar muz moj drahy polozze poloz tvoju ruku na moj zivot aby som sa oslobodila od sedemrocneho bremena
ale hadogaspar nepocuje nariekanie zenino a len spi
vtom pribehne s krikom nastrachano dievca
hory hucia jaskyna sa trasie utekaj utekaj uz ide moja pani
uchyti nestastnicu za ruku a vedie ju tmavou dierou von
svitne druhy den a utrapena hadogasparka ide zase tou cestou ku krasnej priadke
ach dusa moja darujem ti tuto zlatu praslicku ak ma este pustis k hadogasparovi
dievca liece jasnym okom po zlatom vretienci liece i po zlatej praslicke a otvori tazke dvere
ako vcera lezi hadogaspar na kamennej posteli a sladko spi
hadogaspar hadogaspar muz moj drahy polozze poloz tvoju ruku na moj zivot aby som sa oslobodila od sedemrocneho bremena
ale hadogaspar tvrdo spi a nepocuje nariekanie zenino tu pribehne zase s krikom nastrachano dievca
hory hucia jaskyna sa trasie utekaj utekaj uz ide moja pani
a nestastnica musi zase odist od svojho muza vretience prec praslicka prec este ma v rukach zlato motovidielce na treti den zaberie sa poznovu tou istou cestou ku krasnej priadke a placuci prosi
ach dusa moja pustze ma pust este k hadogasparovi darujem ti toto zlato motovidielce
dievca pozera na zlato vretience i na praslicku pozera i na zlato motovidielce a otvori tazke dvere hadogaspar otoceny deviatimi hadmi lezi ako vcera a sladko spi zaplace nad nim nestastnica ze sa len tak tmava jaskyna ozyvala
hadogaspar hadogaspar muz moj drahy polozze poloz tvoju ruku na moj zivot aby som sa oslobodila od sedemrocnej tarchy
vtom sa preberie hadogaspar a pocne si pretierat oci
ci spim ci sa mi len sniva ako vcera a ci naozaj pocujem moju zenu
nestastna zena hodi sa mu okolo hrdla a on ju pritisne ku svojmu srdcu polozi ruku na zakliaty zivot a traja hadovia v tom okamzeni zmiznu z nej zmizne i z hadogaspara hadov devat a ona porodi krasneho syna
vratili sa potom k svojim rodicom hadogaspar bol od tych cias clovek ako druhy aj v noci aj vo dne a ziju az podnes ak nepomreli
druhi rozpravaju ze zrazu zacal hvizdat ako najmocnejsi valach a nevedeli uhadnut co s tym chce az im jeden mnich vysvetlil ze sa chce zenit mlynar mal tri dcery z tych prinutili najstarsiu za neho jeho niesli k sobasu na zlatom tanieri vlastne len jeho supinu bo on ked sli zo sobasu predstal ako pekny mladenec na koni nevestu a nahovaral ju aby sla za neho prva mu povedala aby prisiel zajtra ze v noci zabije hada ale ked si polihali ona zaspala a on nevernicu zamordoval tak sa stalo i s druhou ale tretia ked ju tak skusoval povedala darmo je pane z toho nemozem ze ste neskoro prisli ja som uz tomuto prisahala a tato ostala jeho zenou
dvanasti bratia a trinasta sestra
jeden kral mal dvanastich synov peknych vyrastenych ako jedle suhajov a jedno druhemu tak podobnych ze ich kazdy na prvo oko za bratov poznal a veru sa aj nemali velmi co delit jeden od druheho lebo rok po roku jeden za druhym narodili sa na svet rodicia ich vsetkych velmi radi mali ale toho najmladsieho matka predsa najradsej videla a nikdy nebolo vidat zarmutku na jej tvari kedykolvek na toto svoje najmladsie dieta pozrela a to cim dalej i tento i ostatni hore rastli tym bola vacsia radost rodicovska z nich
ale tu veru raz zacala kralovna smutnou byt a ani len vtedy sa jej tvar nevyjasnila ked svojho najmladsieho syna videla dost sa ju spytovali synovia co je taka smutna ze ci su jej oni azda nie dost dobri ona na to nikdy ani jednemu z nich neodpovedala raz kral volaco sa zhovaral s kralovnou v zahrade a ona po tej rozpravke ostala este raz smutnejsou tu pristupil k nej ten najmladsi syn
ale mamicka povedzteze vy mne uz raz co ste vy od jedneho casu taka smutna
ach syn moj drahy povedala mu matka ak ti poviem zle je ak ti nepoviem nuz je este horsie
vedze mi uz tak radsej len povedzte co je
ach ved ti poviem poviem bohdaj by som ti radsej povedat nemusela ale to uz inac nebude vidis syn moj rozpravala mu dalej vy ste dvanasti bratia a ziadnej sestry ste nemali ani nemate a to bolo dosial nase i vase stastie lebo vas otec to dakedy prisahat musel ze len dovtedy smie svojich synov pri zivote nechat kym sa mu nenarodi dcera aby jeho synovia nikdy sa nedoznali ze dakedy sestru mali a jeho dcera aby sa nikdy nedoznala ze dakedy bratov mala a teraz ja sa citim v nadeji a vsetko sa mi tak vidi ze syna nebudem mat ale dceru ak ja dceru porodim tak vy vsetci zhynut musite vas otec vam o tom nic neda znat ale popredku vas posle na nas druhy zamok tam vas da pobit este v tu noc ked by sa vam narodila sestra ale ja by som nechcela zeby ste mne vy pohynuli tak hladze nepovedz nikomu nic ani tvojim bratom kym doma budete lebo by si i mna i vas o zivot pripravit mohol len ked vas otec posle na ten druhy zamok posluchnite ho a chodte ta tam povies tvojim bratom co je vo veci a ked uz tam budete tak kazdu noc z vrchu zamku pozerajte sem na nas zamok ked uvidite na nasom zamku v noci trinast sviec horiet tak sa vam narodil trinasty brat a vtedy sa nic nebojte ak by ste ale uvideli len jednu sviecu takze utekajte bo to bude znak ze sa vam narodila sestra a vas otec ze uz poslal vas pobit najdete tam co vam bude na cestu treba a tak sa len pustte vsetci spolu do sveta
este potom dlho plakala nad tymto svojim najmilejsim synom a on si matku len tesil ze to azda este vsetko na dobro vypadne co aj budu prinuteni pred otcom utekat ze aspon sveta skusia a dakedy ked otec umrie sa navratia
o dakolko dni dal otec k sebe zavolat vsetkych dvanastich synov a vravel im takto
synovia moji vasa matka je cosi chora vidite ako sa trapi od jedneho casu potrebuje ona pokoj a tu pri vas ze ste tolki nikdy je nie ticho v dome pojdete vy na tamtoten nas druhy zamok tam sa mozete do dobrej vole zabavat a hrat kym vasa matka ozdravie potom vas dam naspat zavolat
synovia posluchli pobrali svoju zbroj rozlucili sa s rodicmi a odisli na ten druhy zamok tu ale im rozpovedal najmladsi brat co je vlastne vo veci a co robit maju nuz oni kazdu noc do polnoci jedni dvaja a od polnoci druhi dvaja na vrch zamku strazili co sa ozaj bude robit na tom otcovskom zamku po prve dve noci nebolo nic ale v tretiu noc na samu dvanastu zacalo jedno svetlo na otcovskom zamku horiet cakali za chvilku ci sa zazne aj druho ale to sa nezazinalo chytro sa pozobudzali pobrali sebou zbroj a peniaze posadali si na kone a utekali
prosto len do druhych krajin sa zabrali aj tam len vzdy dalej sa pustali aby ich otec dajako nedostihol na dlhej ceste potrovili vsetky peniaze popredali naposledok i kone i kralovske saty i zbroj obsarpani otrhani a vyhladnuti prisli napokon do jednych velikych hor tu si umienili ze akonahle tie hory prejdu hned u dajakeho krala do sluzby stanu bo si mysleli ze ich tam uz otec len nenajde
ale tu im ta hora voliako dlho trvala sli tri dni tri noci a este vzdy len do vacsej hustavy zachodili cesty chodnika nebolo len pomedzi chrast za divou zverou sa tahali napokon ked uz tak ustali ze od chodze a od hladu dalej nevladali prisli na jednu luku na tej luke na samom prostriedku stal jeden stary pusty zamok pred nim i za nim len same lesy a hory dlho cakali ze sa dakto ukaze z toho zamku aby poznali co za stvorenie v nom byva ale kde nic tu nic ani len vrabec na streche nezacvirikal pred vecerom sa osmelili dnu
v zamku vsetko pootvarano ale aj vsetko pusto nikde zivej duse vprostred zamku palota a v nej dlhy dubovy stol a na nom pre dvanast osob prikryto a pri kazdom tanieriku po kusku sucheho chleba dajedni z bratov naraz chceli chytat a jest bo uz ledva stali na nohach od hladu krema ten najmladsi ich upomenul aby sa cudzieho nedotykali ze vsak ho oni vynajdu v tom zamku kto to prikryval a potom si budu pytat otvorili dalej dvere z tej paloty tu chyzka mala a v nej jedna slamena postielka a pri nej stolicka a na stene chudobne saty a zbroj vsetko tak akoby pre toho najstarsieho brata bolo prichystano za prvou chyzkou druha za druhou tretia a tak az po trinastu a kazda otvorena a v kazdej pre jedneho z nich postielka stolicka zbroj a saty len tie trinaste dvere zamknute boli krema klucovou dierkou videli ze tam nado dvermi zlaty stolec visi pri stene zlata postielka a na stenach zlate saty pre jednu zensku osobu dost sa oni namahali dnu ze uz tam najdu toho kto v tom zamku byva ale tie dvere otvorit alebo vylamat naskrze nebolo mozno buchali volali ze sa im ozve volakto lez odtial sa nik neozval ani najmensie sa nepohlo v tej chyzke nuz sa oni uzniesli na tom ze ten pusty zamok zaujmu a hned sa i s chyzkami podelili najstarsi prvu a tak dalej najmladsi tu dvanastu si zaujal
nato sa vratili do paloty ze ani tym kuskom chleba uz teraz neodpustia tu uz kazdemu na tanieri po kuse polievky ponaberano hned si kazdy doniesol svoju stolicku a co nasli zjedli chutne za polievkou samo sa im na stol donieslo po kuse masa za tym trocha hrubej strovy i cudovali sa kde sa to vsetko berie ked v celom zamku ani kuchyne ani nicoho takeho nenasli ale teraz vela na tom nerozmyslali po tolkom hladovani im len o to slo aby uz zaludok tolke kriky nerobil pojedli vsetko akoby ho bol spalil po veceri si polihali spat a usnuli s tym ze ved bude v noci alebo rano co bude
na druhy den bolo uz slnce vysoko ked sa pozobudzali poobliekali sa do svojich novych siat pripravili sa do zbroje a tak sa sli do velkej paloty vsetci vitat tu na dubovom stole nasli zase dvanast kuskov sucheho chleba a cerstvej vody zajedli si smelo a hned zacal kazdy svoju zbroj ukazovat vychvalovat a sprobuvat tak sa zabavali a zili v tom zamku niekolko dni a vzdy este cakali ze sa im dakto ukaze ale v zamku okrem nich vsetko ostalo pusto veru si oni len to pomysleli ze tu najlepsie pred otcom ukryti budu a ze ked len zbroj maju tak im nic nechybuje ta hruba strova na ktorej dosial zili sice nevelmi sa im pacila bo ako kralovski synkovia i na pecienky navyknuti boli ale si mysleli ze zveriny dost dookola takze si oni sami na pecienku zastrelia pobrali sa na polovacku hned prvy den boli stastni a k veceru kazdy z nich doniesol do paloty daku zver ten vtaka ten zajaca a ten srnu blahali si ako im to chutnat bude ked im miesto kase a krupov na zajtra pripravia pecienku ale tu rano v palote o nastrielanej zverine ani znaku ani vecer na stol z nej neprislo nic len zase hruba strova a suchy chlieb tak to slo den po dni tyzden po tyzdni nastrielana zverina vzdy cez noc pokapala a pecienka ziadana nikdy na stol neprisla to dajednych uz pomrzelo ze vraj co oni kralovski synovia maju tu taku biedu triet ze im inde lepsie bude a chceli sa prec pobrat len ten najmladsi im to nedopustil ze by aspon dakolko rokov tu pockali kym otec na nich zabudne a hladat ich prestane tak oni zili tu celych dvanast rokov vzdy na male a na biednej hrubej strove krema ked si niekedy na polovacke dakeho vtacika alebo zajacika upiekli tak daco lepsieho zjedli ale na tu svoju sestru ustavicne si stazovali a zastrajali sa jej zlenedobre ze ju zabiju ak sa im dostane dakedy do moci ked oni nevinni pre nu tolku biedu trpiet musia
za ten cas doma ich sestra dorastla a len tak krasou prekvitala rodicia uz aj zabudali na synov tako milo im bolo toto dievca a tak dobre vedelo svojim stebotanim a vyspevovanim cely zamok zabavat otec i matka len tak rastli od radosti kedykolvek na to dievca pozreli ze ono dakedy bratov malo o tom nesmel nik v zamku ani najmensie nastrknut ale tato stebeta ako trocha k rozumu prisla neprestala to jedno honit ze ci ona ozaj ziadnych bracekov nemala a ze ako jej to pusto ked je ona samotno dieta a nema sa ako ani s bracekom ani so sestrickou potesit dost jej to chceli z hlavy vyrazit ale ona si to nedala najma matku kazdy den unuvala a neprestavala sa ju spytovat
ale mamicka uz mi len raz povedzte ci som ja ozaj nikdy brata nemala ani nebudem mat ved to kazdo dieta alebo braceka alebo sestricku ma
ach dievka moja ani sa ma neopytuj tolko uz si ty len sama s nami v celej rodine
ale som acak vzdy tak nebola
bola nebola coze ti je po tom ved ta to nepotesi
ba ver ma mamicka potesi len mne vy to uz raz povedzte
a tak to slo i dalej kym len matka nevyrozpravala vsetko o jej dvanastich bratoch aki boli co robili ako sa do sveta pustili a ako ich otec na vsetky strany dal hladat
nuz a ci ich to mamicka moja naskrze nikto nemohol najst kde sa podeli opytalo sa dievca
veru nikto dievka moja
ach nuz ved ich ja vyhladam daj sa ti mi boze ved to i velka vec
veru velka dost vojska sa tych uz nahladalo a predsa ani chyru o nich kdeze by si ty sla ved si ty len malo dievca
ej ba veru som ja uz dost hodna pojdem ja len z dediny na dedinu z dom na dom a vsade sa povyspytujem ci ste tu nevideli takych a takych dvanastich bratov putovat a ked poviem ze som ja ich sestra a ze ich chcem vyhladat nuz mne to dobri ludia co ich videli povedia ved azda sa len do zeme neprepadli zeby ich nik nebol videl
a takto by este dlho bolo to dievca matke vykladalo ako si tych bratov hladat bude keby na to nebol prisiel sam kral a neopytal sa ze co to zase steboce
a dievca mu povie zrovna do oci ze si veru ide bratov do sveta vyhladat
dost kral vsakovak i hrozil i prosil i branil i odkladal vec zo dna na den dost i kralovna plakala a dceru odhovarala ze s kym sa ona tesit bude ked ani dceru mat nebude tato sa ani odstrasit ani odhovorit nedala a len ist a ist za bratmi navela jej to rodicia povolili a vypravili ju s peniazmi aj s mnohymi sluhami do sveta
sla ona z dediny do dediny z krajiny do krajiny tu nikde o jej bratoch ani chyru ani slaku pomaly sa peniaze minuli a sluhovia jeden po druhom ju pozanechavali bo nik nechcel s nou chudobu a biedu znasat samotna ako palec putovala i ona do tych hor kde jej bratia byvali
na treti den ako po tych horach putovala prisla i ona do toho stareho zamku vnisla prosto dnu ze sa i tam bude vyzvedat o jej bratoch tito boli prave na polovacke a tak v celom zamku ani zivej duse nenasla len v tej palote na dvanast osob bolo prikryto a pri kazdom tanieri kusok toho sucheho chleba uchytila si od kraja jeden a zjedla potom presla vsetkych tych dvanast izbiciek az po trinastu ta sa jej sama otvorila ona vnisla dnu a v strachu ze uz za sebou hrmot pocula ucupila sa pod tu zlatu stolicku pod dvere
dvanasti bratia prave vtedy prisli z polovacky domov nespozorovali nic iba ked si najmladsi ku veceri sadal tu mu chleba niet
dakto ste mi poveda chlieb prekryli vratte mi ho
ej kto by ti tuna chlieb prekryval povie mu najstarsi cus a jedz co mas
no ba mi je nie tu pozri ze mi pri tanieri prazdno miesto ak ste mi ho neprekryli nuz ste mi ho zjedli zaloval sa tento
kto by sa tu na tvoj chlieb lakomil nepokusaj nas osotili sa nanho bratia
ej ba ved viem hovoril tento ze vam nikdy nie je dost na tom co tu mate naveky sa zalujete ze musite hlady mriet a ja len tolko mam kolko vy a teraz mi este aj z toho odnimate
z reci do reci taka hadka povstala medzi nimi o tu omelienku sucheho chleba ze sa jeden druhemu do vlasov davali taky krik robili ze ich sestra az hen do tej trinastej izbicky pocula co za reci medzi sebou mali tu najviac potom len na nu zle bolo ze je ona vsetkemu pricina bo ze keby nie ona zili by si dosial doma po kralovsky a tolku nudzu by netrpeli naposledy ked sa takto nazalovali a navadili tak sa i pod svedomim vsetci jedenasti tomu jednemu vyspovedali ze mu oni ten chlieb nevzali
tak povie ten najstarsi musel dakto cudzi tu byt co ten chlieb vzal podme a hladajme ho a ked ho najdeme priam ho zabijeme naco tu medzi nami roztrzky robi a aj o ten ostatny kus chleba nas pripravit chce
hned poskakali vsetci zdulovali vsetky kuty v zamku ale nic nenasli bo do tej trinastej chyzky este dnu nemohli hladanie sa im naposledy zunovalo nuz isli kazdy do svojej chyzky spat
ako sa zoblieka ten najmladsi z nich zacuje v tej vedlajsej trinastej chyzi dychanie hned si on pomyslel ze uz vynasiel zbojnika lebo v tej chyzi nebolo dosial pocut ani muchu prebrnknut prilozil ucho na klucovu dierku a dychanie pocul este lepsie potisol dvere a tie sa mu teraz otvorili tu nasiel krasno dievca jemu samemu v tvari velmi podobno hned z tej podoby na to sudil ze to bude ich sestra tak sa jej len potichu prihovoril a vyspytoval sa ju kto je co je
ona mu hned vsetko vyrozpravala ze je ona ich sestra a kolko uz ona vytrpiet musela kym ich vynasla ale ze sa bala ohlasit ked pocula ako sa vadia a ako sa jej zastrajaju a ze ona musela ten kusok chleba zjest lebo ze jej uz o skapanie islo
no neboj sa ty sestra moja nic povedal jej naostatok brat len ty tu ostan kym ta prideme zavolat ja to pri bratoch vykonam ze ti nic neurobia zajtra ich trochu pribavim na polovacke kym aj polievka na stol pride ty kazdemu z jeho chleba odlom a z polievky odjedz ved uvidime co na to povedia
na druhy vecer ked sa bratia navratili z polovacky bolo kazdemu z chleba odlomeno a z taniera polievka odjedena
hop poveda teraz najstarsi tu predsa musi dakto byt vidzte kazdemu nam i chlieb i polievka chybi ani nejedzme len podme a hladajme ho my toho musime dostat a zabit
ale povie mu ten najmladsi ak by to dakto z rodiny alebo nasa sestra tu bola
hej tej by sme sice len neodpustili ona je vsetkej nasej biedy pricina hladajme len za to ze ju zmarnime ak je ona volali bratia
dost ich ten najmladsi prehovaral ci by taki ukrutni boli sestru si zabit ak by to ona bola oni nanho nedbali len sa rozbehli s holymi mecmi po zamku a ze vraj kto ju prvy najde nech ju ten prekole neborka ich sestra trpla v tej trinastej chyzke a len to cakala kedy ju uz prekolu ale trinasta chyzka rozhnevanym bratom ani na um neprisla ako taka do ktorej sa nikdy nechodilo
po dlhom daromnom hladani polihali si spat a rano sli zase vsetci na polovacku ked sa vecer vratili tu kazdemu z jedla chybi a postele vsetkym poburtane
no uz ho musime najst a zabit co nam toto tu robi ved je to do nestrpenia zastrajali sa pri veceri vsetci
ten najmladsi im zas len pekne
ale poveda ak by ta nasa sestra uz rok o hlade a smade nas hladala a teraz by nas domov volala ze nam otec uz nic neurobi
ej uz by sme jej tak len odpustili povedali bratia
no tak podte tu je povedal najmladsi
s tym ich zaviedol do tej trinastej chyze a tu sa vsetci so sestrou uvitali a prosili ju za odpustenie ze sa jej nevinnej tak zastrajali a nemohli sa jej dost nadakovat ze ich prisla oslobodit
este sa v tu noc len tam naspali a rano nabrali z tej sestrinej chyze zlata na cestu a z tych svojich zbroj a tak sa pobrali von zo zamku ani sa neobzreli prave vtedy sa bol trinasty rok vyplnil ako tam byvali a ako ich sestra hladala
ako tak idu von dvorom ozve sa na nich jeden hlas z kuta
tajdete poveda a ani sa mi neodsluzite ze som vas od tolkych rokov tu choval
obzru sa a tam stoji za nimi starec sedivy ako holub hned sa pobrali vsetci k nemu a spytali sa ho ako sa mu maju odsluzit
deti moje hovoril starec i to vam poviem ako sa mi odsluzit mate ale najprv i to pocujte kto som ja a naco ste vy tu boli ja som ci vidite vasho otcov vlastny brat ja som ho vychoval a byval som mu vzdy dobry ale on ma z mojej krajiny vyhnal ja som potom ako chudobny clovek o dvoch rukach pracoval kym som tu strovu zozbieral ktorou som vas uz od trinastich rokov zivil potom som moju krajinu na tieto puste hory zaklial a vasho otca tak preklial aby nikdy nebol stastny ani na svojich potomkoch kym vy za jeho hriechy hladom a biedou to nevytrpite co som ja tiez dakedy trpiet musel vy ste to vsetko pretrpeli a teraz uz mozete stastne panovat kolko chyziek v tomto zamku tolko velkych zamkov najdete v mojej krajine kazdemu z vas davam jeden ale este volac musite vykonat najmladsi z vas mi hlavu zotne
dlho oni na to privolit nechceli ale im starec napokon rozkazal a ten najmladsi mu ju stal
vtom ako mu hlava odpadla on sa na prach rozsypal zamok pusty sa prepadol i s nim ale na miesto toho stala okolo nich odkliata krajina s trinastimi zamkami dvanasti bratia svojich dvanast a trinasta sestra svoj trinasty zaujala v ktorom hned aj svojich rodicov obydlenych nasla
tak sa radovali zase vsetci spolu a panovali dlho a mocne